Ekonomické analýzy 24: Na zavedenie e-faktúry nechávame príliš málo času, tvrdí odborník

E-faktúra má priniesť lepší výber daní

E-faktúra bude mať podobu štruktúrovaného súboru vo formáte XML. Generálny riaditeľ sekcie informatiky Finančnej správy Stanislav Pavlovič vysvetlil, že tento formát už účtovníci poznajú napríklad z daňových priznaní či výkazov do poisťovní. Zmena sa podľa neho nebude týkať bežných občanov, ktorí napríklad dostávajú faktúru za mobil, ani zahraničných faktúr. Po pripravovanej novele majú dostať výnimku aj občania, ktorí nie sú podnikateľmi, ale prenajímajú nehnuteľnosti.

Štát si od systému sľubuje vyšší výber daní. „Držíme sa celoeurópskeho benchmarku, ktorý hovorí, že po zavedení elektronickej faktúry sa zvýši podiel alebo výber DPH alebo dane z príjmov v percentuálnych bodoch, kde v našom prípade to predstavuje od 500 do 800 miliónov eur ročne,“ uviedol Pavlovič.

Firmy budú využívať takzvaných digitálnych poštárov, teda spoločnosti akreditované Finančnou správou na prijímanie a odosielanie e-faktúr. V čase rozhovoru ich bolo 62. Menším firmám môže digitálny poštár ponúknuť aplikáciu podobnú e-mailovej schránke, vo väčších spoločnostiach môže byť celý proces prepojený s účtovným softvérom a automatizovaný.

Finančná správa očakáva zapojenie približne 600 až 800-tisíc firiem. Dostávať pritom nebude celé faktúry, ale iba vybrané údaje, a to takmer v reálnom čase. Tie jej majú pomôcť rýchlejšie odhaľovať podvody s DPH. Do 30. júna 2027 sa má uplatňovať obdobie bez pokút za nesplnenie povinnosti vystavovať e-faktúry. Na ich prijímanie sa však táto úľava nevzťahuje. „Prijímanie faktúr je povinné od 1. 1. 2027,“ upozornil Pavlovič.

Prečítajte si tiež

Podvod s MOM-kami za 1,8 milióna eur. Polícia obvinila bývalú zamestnankyňu ministerstva

Sulík: Firmám zostane iba pár týždňov

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Sulík upozorňuje predovšetkým na rýchlosť zavádzania systému. „Nechávame na jeho zavedenie príliš málo času a treba povedať, že od zavedenia eura ide o najväčšiu procesnú zmenu vo firmách,“ povedal. Podľa neho väčšina softvérových domov uvádza spustenie ostrej prevádzky až v septembri alebo októbri, takže firmám zostane na implementáciu zmien iba niekoľko týždňov. Kritizoval aj to, že pri niektorých digitálnych poštároch nie sú zverejnené všetky podmienky či ceny. „Projekt takéhoto rozsahu v krajinách, kde ho zaviedli hladko, trval 500 až 1000 dní. My sme si naň zbytočne nechali v zásade rok a menej,“ uviedol Sulík.

Otázne sú podľa neho aj očakávané úspory, keďže mnohé firmy už dnes fakturujú elektronicky cez PDF a e-mail. Nový systém si pritom vyžiada zmenu procesov, nové IT riešenia či zabezpečenie. „Pre firmy, ktoré dnes majú digitalizovaný fakturačný proces, v zásade pôjde len o čistý náklad,“ skonštatoval.

Kritika komplikovaného daňového systému

Ekonóm Konfederácie odborových zväzov Anton Marcinčin ocenil snahu ministerstva financií a Finančnej správy harmonizovať slovenský systém s európskym, upozornil však, že firmy už teraz čelia viacerým zmenám.„Z tohto pohľadu sa obávam, že sme sa nevyhli tej našej chorobe z minulosti a robiť veci unáhlene, robiť ich rýchlo,“ povedal. Zavedenie systému podľa neho prinesie aj náklady na nový softvér či zaškolenie účtovníkov.

Marcinčin za jeden z dlhodobých problémov Slovenska označil komplikovaný daňový systém a kritizoval aj efektivitu niektorých kontrol. Sulík sa pridal s tým, že legislatíva by mala byť jednoduchšia a pravidlá jednoznačné. „Dnes mnohé tie paragrafy v zákonoch sú také, že ani podnikatelia a často ani tí kontrolóri nevedia, ako si ich vykladať alebo si ich vykladajú v každom okrese inak,“ povedal Sulík.

Prečítajte si tiež

Ministrovi financií sa konsolidácia vymkla spod kontroly, vyhlásil Krátky

Zrušenie transakčnej dane a tri priority vlády

Podnikatelia vítajú avizované zrušenie transakčnej dane, otázkou však podľa Sulíka zostáva, ako štát nahradí výpadok niekoľkých stoviek miliónov eur. Zatiaľ podľa neho nie je jasné, či prídu škrty vo výdavkoch, iné dane alebo vyšší dlh. Marcinčin upozornil, že transakčná daň priniesla firmám náklady nielen samotným zdanením, ale aj potrebou upravovať softvér a systémy. „Vznikli náklady, ktoré sú čistou stratou nielen pre podnikateľov, ale aj pre hospodárstvo,“ povedal.

Diskusia sa dotkla aj troch priorít vlády pri príprave rozpočtu - boja so suchom, nového jadrového zdroja a rozvoja dopravy. Marcinčin vidí pri boji so suchom možnosť využiť európske peniaze a podporiť tak aj domácu ekonomiku. Pri doprave upozornil na otázku financovania údržby ciest a diaľnic.

Oveľa komplikovanejšie podľa neho môže byť budovanie nového jadrového zdroja. „Rôzne štáty so sofistikovanejším štátnym aparátom majú problémy postaviť jadrové elektrárne. Väčšinou tá výstavba trvá omnoho dlhšie a sú omnoho drahšie,“ povedal Marcinčin. Sulík zatiaľ predstavené prorastové opatrenia považuje skôr za malý antibyrokratický balíček, ktorý podľa neho na zásadné naštartovanie ekonomiky nestačí. Za potrebnú považuje diskusiu o zefektívnení štátu a jeho výdavkoch.

Prečítajte si tiež

Analytik: Zrušenie transakčnej dane nestačí. Podnikateľské prostredie sa výrazne nezlepší

Zamestnanci v zahraničí sú podľa Marcinčina v lepšej situácii

Marcinčin sa na ekonomickú situáciu pozrel aj očami zamestnancov. Podľa neho chcú ľudia vidieť predovšetkým rast svojich miezd a približovať sa zárobkom v Poľsku, Česku či Slovinsku.

Za rozdielnu označil situáciu ľudí pracujúcich pre zahraničné firmy alebo priamo v zahraničí a tých, ktorí zostali pracovať na Slovensku. Aj ľudia dochádzajúci napríklad do Rakúska však podľa neho pociťujú rast domácich životných nákladov. „Keď počúvam ľudí, ktorí pendlujú medzi Rakúskom a Slovenskom a podobne, tak hovoria, že to, čo zarobia tam, tak už nechajú na Slovensku, takže cítia, že sa to zhoršilo,“ povedal Marcinčin. Horšie sú podľa neho na tom ľudia pracujúci v bežných slovenských firmách, štátnej či verejnej správe, medzi ktorými spomenul učiteľov a zdravotné sestry. „A teraz vidia, že to možno nebol dobrý nápad, pretože okolité štáty rastú a tí, ktorí stavili na zahraničnú kartu, sa majú omnoho lepšie. A oni zaostávajú,“ uviedol Martinčin.

Podľa Marcinčina Slovensko potrebuje opatrenia, ktoré ľudí povzbudia a pomôžu krajine priblížiť sa k okolitým štátom. Sulík zase zdôraznil potrebu stabilných podmienok pre firmy. „Firmy potrebujú pre svoje investície jednoducho predvídateľné prostredie. Nemôžeme sa ráno dozvedať, čo bude platiť o tri mesiace,“ uzavrel Sulík.

Celú reláciu Ekonomické analýzy 24 si môžete pozrieť vo videu.