Ekonomické Analýzy 24: Slovensko sa blíži k najintenzívnejšiemu obdobiu starnutia

Ghannamová uviedla, že spolupráca medzi samosprávami a poskytovateľmi sociálnych služieb sa zlepšila po presune časti kompetencií pri financovaní sociálnych služieb z miest a obcí na samosprávne kraje. Podľa nej sa tým podarilo ukončiť viac ako 12 rokov trvajúce spory s mestami a obcami, ktorým vyčítala nedostatočné financovanie odkázaných občanov u neverejných poskytovateľov. Pozitívne hodnotí aj súčasnú spoluprácu pri snahe zvýšiť kapacity pobytových zariadení.

Lenč skonštatoval, že sociálne služby a starostlivosť o seniorov sa postupne stávajú témou komunálnych a župných volieb, hoci situácia sa líši podľa možností jednotlivých samospráv. Najmä menšie obce podľa neho často nemajú dostatočné finančné kapacity.

Slovensko bude najintenzívnejšie starnúť okolo roku 2035

Podľa Vaňa je starnutie Slovenska dlhodobý a minimálne približne do roku 2060 nezvratný proces. Jeho najintenzívnejšie obdobie očakáva okolo roku 2035. Hlavnými príčinami sú nízka pôrodnosť a predlžovanie života. Starnutie sa týka všetkých regiónov, jeho intenzita sa však líši. Najmenej zasiahnuté sú podľa Vaňa regióny s vyššou pôrodnosťou na severe stredného a východného Slovenska. Najväčšie demografické problémy sú najmä na juhu stredného a juhovýchodného Slovenska. Spomenul okresy Rimavská Sobota, Detva, Krupina či Gelnica. V niektorých menších regiónoch podľa neho možno hovoriť už o vymieraní populácie.

Demografické údaje však podľa Ghannamovej nekopírujú presne dopyt po pobytových sociálnych službách. V niektorých regiónoch je stále silnejšia tradičná rodinná starostlivosť. Pri ťažkých stavoch, napríklad pri demencii, Alzheimerovej chorobe, schizofrénii či onkologických ochoreniach, však podľa nej domáca starostlivosť často prestáva postačovať a je potrebná odborná pomoc.

Starnutie už poskytovatelia vidia aj priamo vo svojich zariadeniach. Ghannamová uviedla, že kým pred 13 rokmi zapĺňali nové zariadenie takmer trištvrte roka, zariadenie otvorené tento rok v júli sa zaplnilo za dva mesiace. 

Upozornila aj na závažnosť zdravotného stavu klientov. Podľa nej zariadenia sociálnych služieb do istej miery nahradili zrušené lôžka pre dlhodobo chorých a bez sestier či zdravotníckeho personálu už nedokážu fungovať. Uviedla tiež, že viac ako 75 percent ich klientov má psychiatrické diagnózy.

Prečítajte si tiež

Nové zariadenia sociálnych služieb pre odkázaných: Vzniknúť má viac ako 3000 miest

Tisíce nových miest stačiť nebudú

Ministerstvo práce chce kapacity sociálnych služieb navýšiť. Podľa Ghannamovej je to potrebný krok, keďže na umiestnenie čakajú tisíce ľudí. Asociácia zároveň dlhodobo požaduje zrušenie zákonného obmedzenia kapacity pobytových zariadení na 40 klientov.

Ghannamová tvrdí, že väčšie zariadenia môžu efektívnejšie využívať personál aj fixné náklady, pričom kvalita služby podľa nej závisí najmä od personálu, prostredia a riadenia.

Z Plánu obnovy malo pribudnúť viac ako 3 000 miest v sociálnych službách. Stanovený míľnik sa podľa nej podarilo splniť, vzhľadom na rastúci dopyt to však nebude stačiť. Pri budovaní ďalších kapacít preto vidí priestor aj pre súkromný sektor, aby verejné zdroje mohli vo väčšej miere smerovať na prevádzku a mzdy.

Upozornila tiež, že približne 70 percent poskytovateľov nemá evakuačný výťah a zariadeniam chýbajú peniaze na potrebné investície. Reforma financovania má zároveň podporiť aj ambulantné služby.

Lenč zároveň upozornil, že mnohé malé samosprávy majú problém zabezpečiť už svoje základné kompetencie. Ak sa preto časť zodpovednosti presúva na kraje, musí tomu podľa neho zodpovedať aj ich financovanie. Zároveň považuje za dôležité, aby časť starostlivosti zostala čo najbližšie k ľuďom - v obciach a mestách, ktoré seniori poznajú.

Bez ľudí nebudú stačiť ani nové zariadenia

Samostatným problémom je nedostatok pracovníkov, ktorý podľa Ghannamovej najviac pociťuje Bratislavský, postupne Trnavský a Nitriansky kraj. Situáciu komplikujú aj mzdy, pre ktoré časť slovenských opatrovateliek odišla pracovať do zahraničia.

Asociácia preto navrhuje zvýšenie platov, ďalšie benefity, zmeny vo vzdelávaní a získavanie mladých ľudí. Takmer polovica pracovníkov v sektore má podľa Ghannamovej viac ako 48 rokov, pričom v budúcnosti budú chýbať nielen opatrovateľky a sestry, ale aj manažéri či IT odborníci. Za súčasť riešenia považuje aj štátom riadenú pracovnú migráciu.

Vaňo upozornil, že nedostatok pracovníkov zasiahne celé hospodárstvo. Do roku 2060 môže mať Slovensko približne o milión ľudí v produktívnom veku menej ako dnes. Migrácia preto podľa neho nebude stačiť. Potrebné bude aj udržať mladých ľudí na Slovensku, využiť ďalšie zdroje pracovnej sily a zavádzať technologické a štrukturálne zmeny.

Prečítajte si tiež

Kto chce byť vaším županom? Veľký prehľad kandidátov vo všetkých ôsmich krajoch

O probléme vieme desiatky rokov, v kampaniach dominujú iné témy

Podľa Vaňa nie je súčasný vývoj prekvapením. O starnutí obyvateľstva odborníci na základe dát hovoria viac ako 30 rokov a prognózy z polovice 90. rokov podľa neho veľmi presne ukázali základný vývoj. „Premrhali sme veľa času,“ skonštatoval. Demografické problémy podľa neho nemožno riešiť zo dňa na deň, ale vyžadujú dlhodobé, stabilné a systémové opatrenia. Slovensko sa už približuje k najintenzívnejšiemu obdobiu starnutia a dnes sa podľa neho musí sústrediť najmä na zmiernenie jeho dôsledkov.

Lenč upozornil, že napriek závažnosti problému sa sociálne služby v predvolebných kampaniach objavujú menej ako témy s okamžite viditeľným výsledkom. Opravená cesta či nové ihrisko sa podľa neho voličom prezentujú jednoduchšie ako opatrenia, ktorých efekt sa prejaví až o niekoľko rokov. Za problém považuje aj nízku mieru spolupráce medzi menšími samosprávami pri riešení dlhodobých výziev.

Ghannamová pridala aj ďalší pohľad. Podľa nej veľká časť ľudí s najťažšími diagnózami v pobytových zariadeniach už nechodí voliť. Aj preto apelovala, aby sa dlhodobá starostlivosť stala témou nielen komunálnych a župných, ale aj parlamentných volieb.

Čo by mali ľudia požadovať od samospráv?

V závere diskusie sa hostia venovali tomu, čo môžu v oblasti starnutia a sociálnych služieb reálne urobiť samosprávy.

Ghannamová zdôraznila najmä domácu opatrovateľskú službu. Mestá a obce by podľa nej mali zabezpečiť viac terénnych opatrovateliek, ktoré budú chodiť za seniormi domov. Čím dostupnejšia bude táto služba, tým dlhšie môže človek zostať vo svojom prirodzenom prostredí a nemusí prejsť do drahšej pobytovej starostlivosti.

Vaňo pripomenul aj podporu mladých rodín. Hoci podľa neho už nie je možné proces starnutia zásadne zvrátiť, lepšie podmienky pre rodiny s deťmi môžu jeho vývoj aspoň čiastočne ovplyvniť. Priestor na takéto opatrenia vidí aj na regionálnej a komunálnej úrovni.

Hlavné systémové rozhodnutia však podľa neho zostávajú v rukách štátu, ktorý má legislatívne a ekonomické nástroje. Pri ich realizácii bude potrebná spolupráca štátu, samospráv aj zamestnávateľov.

Celú reláciu Ekonomické Analýzy 24 si môžete pozrieť vo videu.