Slovensko podľa Venharta potrebuje odvahu na reformy. Na čo upozorňuje Vízia 2040?

Dokument má slúžiť predovšetkým ako základ pre politické rozhodnutia a následné reformy. „Vízia sama o sebe nedokáže zmeniť nič. Na víziu musí nadviazať kvalitne spracovaná stratégia, ktorá musí byť nevyhnutne napojená na plán reforiem,“ uviedol Venhart.

Dokument má 105 strán a vznikal približne rok. Na jeho príprave sa podľa Venharta podieľali odborníci z rôznych oblastí, regiónov aj názorových prostredí. Do procesu bolo zapojených približne 4 100 ľudí.

SAV chce nastaviť smerovanie krajiny

Venhart nepovažuje za zásadné, že na predstavení dokumentu neboli zastúpené všetky politické strany. Za dôležitejšie považuje to, ako s víziou politici naložia v budúcnosti.

Prečítajte si tiež

Vízia Slovensko 2040. Do tvorby sme odborníkom nezasahovali, tvrdí premiér Fico

Podľa neho má Slovensko vhodnú príležitosť začať pripravovať potrebné reformy. Krajina vstupuje do nového programového obdobia Európskej únie a zároveň musí počítať s tým, že objem dostupných eurofondov bude postupne klesať.

Slovensko zároveň podľa neho nemôže ignorovať širšie zmeny vo svete. Za najvýznamnejšie označil štyri trendy – klimatickú zmenu, geopolitické otrasy a meniace sa dodávateľské reťazce, technologický rozvoj vrátane umelej inteligencie a demografický vývoj.

Menej pracujúcich a starnúca spoločnosť

Jednou z najväčších výziev bude podľa Venharta demografia. Slovensko už dnes zápasí s nízkou nezamestnanosťou a nedostatkom pracovníkov. V budúcnosti však môže byť situácia ešte výraznejšia.

Odhady podľa neho hovoria, že okolo roku 2040 môže byť na Slovensku približne o 280-tisíc zamestnaných ľudí menej. So starnutím obyvateľstva bude zároveň rásť tlak na zdravotníctvo a sociálny systém.

Prečítajte si tiež

Príhovor prezidenta Pellegriniho k Vízii Slovensko 2040

Venhart upozornil aj na súvis medzi vyšším vekom populácie a rastom neurodegeneratívnych ochorení. Starostlivosť o starnúcu spoločnosť tak bude podľa neho vyžadovať čoraz viac verejných zdrojov. „Úlohou tej vízie je hľadať cesty, ako docieliť to, aby sa ľuďom žilo dobre na Slovensku. A hovorím teraz všetkým ľuďom,“ zdôraznil Venhart.

Klimatická zmena už nie je vzdialenou hrozbou

Výraznou témou dokumentu je aj klimatická zmena. Podľa Venharta nejde o problém, ktorý by bolo možné jednoducho zastaviť. Slovensko sa podľa neho bude musieť predovšetkým pripraviť na jej dôsledky.

Ako príklad uviedol výrazné sucho, ktoré je podľa neho viditeľné aj priamo aj na Slovensku. Problémy s nedostatkom vody už podľa neho pociťujú aj niektoré obce. „Zmena klímy, to je niečo, čo tu je, čo nedokážeme zastaviť. My sa budeme musieť adaptovať,“ povedal.

Umelá inteligencia môže zmeniť spoločnosť podobne ako koleso

Ďalšou veľkou výzvou je technologický rozvoj. Venhart považuje umelú inteligenciu za jednu z technológií, ktoré môžu zásadne zmeniť fungovanie spoločnosti.

Odmieta pritom predstavu, že odborníci boli vývojom umelej inteligencie zaskočení. Naopak, podľa neho sa na rýchly technologický pokrok upozorňuje už desaťročia.

Budúcnosť umelej inteligencie však podľa Venharta nemožno vnímať iba optimisticky. Spoločnosť sa bude musieť vyrovnať aj s jej negatívnymi dôsledkami a s problémami, ktoré dnes ešte nemusíme vedieť predvídať. „Je to objav alebo vynález, ktorý možno prirovnať k objavu kolesa,“ uviedol.

Jadrová energetika má podľa Venharta perspektívu

Významnú pozornosť venoval aj energetike. Jadrovú energetiku považuje za oblasť, v ktorej má Slovensko potenciál patriť medzi európskych lídrov. Krajina má podľa neho dlhoročné skúsenosti nielen s prevádzkou jadrových elektrární, ale aj s ich vyraďovaním z prevádzky. Výhodou je tiež existencia odborného a vedeckého zázemia.

Venhart zároveň upozornil na potrebu pripravovať sa na nové typy reaktorov. Za zaujímavú možnosť považuje využívanie menších jadrových reaktorov aj na výrobu tepla, napríklad pre priemysel.

Výstavbu ďalšieho jadrového zdroja zároveň nevníma iba ako rozšírenie kapacít. Podľa neho môže ísť do budúcnosti aj o náhradu existujúcich zdrojov, ktorým sa bude končiť životnosť.

Štyri možné budúcnosti

Vízia Slovenska do roku 2040 pracuje aj so štyrmi možnými scenármi ďalšieho vývoja. Najpesimistickejší z nich počíta so „špirálou úpadku“, ktorá by znamenala rýchle zhoršovanie situácie v krajine.

Podľa Venharta nejde o snahu verejnosť strašiť. Scenáre majú ukázať, kam môže Slovensko smerovať v závislosti od toho, aké rozhodnutia prijme. Kľúčové preto podľa neho nebude samotné prijatie dokumentu, ale jeho premietnutie do konkrétnych politík a reforiem.

Vízia má byť podľa predsedu SAV predovšetkým spoločným podkladom pre ďalšie rozhodovanie. Jej cieľom pritom nie je vytvoriť politický program pre jednu vládu či jednu stranu.

O tom, či sa vízia napokon pretaví do konkrétnych reforiem, však rozhodnú politici a ďalšie inštitúcie. SAV môže podľa Venharta pomenovať problémy a ponúknuť odborné podklady, samotné rozhodnutia však už musia prijať volení predstavitelia.