Mária žiadala o pomoc, úrad ju zahltil 27 obálkami. Aby sa vedela brániť, začala študovať právo

Nádielka listov bola podľa Márie skôr ako nečakaná zásielka pod vianočným stromčekom – len bez akejkoľvek radosti. Prečítať a kvalifikovane odpovedať na 27 zásielok v 15-dňovej úradnej lehote by bolo náročné pre kohokoľvek, nieto ešte pre človeka so zdravotným postihnutím. „Po nociach píšem a oni to robili naschvál, aby som to nezvládla. Dvadsaťsedem listov, načo mi dávajú takú krátku lehotu, keď oni šesť-sedem rokov nekonali?“ hovorí Mária Szegfüová.

Po ochrnutí začala bojovať o príspevky

O rôzne kompenzačné príspevky požiadala Mária ešte začiatkom minulého desaťročia. Po prechladnutí v práci ochrnula a odvtedy sa snaží presadiť uznanie svojho zdravotného stavu. „Mám odumreté nervové bunky v mieche,“ opisuje svoje zdravotné problémy. Práve jej zdravotný stav je podľa nej jadrom celého sporu s úradmi. „Je to ťažké neurologické postihnutie a úrad to nechce uznať,“ tvrdí.

Prečítajte si tiež

Úrad práce mu vyplatil viac ako 51 tisíc eur na osobného asistenta. Žiadneho nemal

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvádza, že Mária potrebné zdravotné dokumenty predkladala úradu postupne. Posúdenie zdravotného stavu je podľa neho podmienené kvalitou lekárskych nálezov z odborných vyšetrení, ktoré musia objektívne opisovať zdravotný stav posudzovanej osoby. Úrad zároveň odmieta, že by ju účelovo alebo zlomyseľne zavalil listami.

Podľa jeho stanoviska sa takmer polovica zásielok týka sťažností, ktoré Mária podala v jeden deň. Ďalšia približne polovica dokumentov súvisí s viacerými jej žiadosťami o poskytnutie peňažného príspevku, ktoré nadväzovali na komplexný posudok vydaný 11. augusta 2026.

Prečítajte si tiež

Po pohrebe dieťaťa na úrad práce: Na opatrovateľov štát stále zabúda

Spor sa podľa Márie nekončí

Dvadsaťsedem obálok tak zrejme nebude poslednou kapitolou celého prípadu. Mária tvrdí, že v sporoch so štátom chce pokračovať aj naďalej. Súčasnú situáciu prirovnáva ku Kocúrkovu. „Priznali mi vonkajšiu rampu, ale nepriznali rozšírenie vchodových dverí. Takže cez dvere neprejdem, ale vonku budem mať rampu,“ opisuje jednu z podľa nej absurdných situácií.

Kvôli sporom si urobila právnické vzdelanie

Mária však za svoju vytrvalosť získala aj novú motiváciu. Aby sa dokázala v sporoch so štátom lepšie orientovať a zastupovať samu seba, začala študovať právo. „Stále študujem, lebo teraz chcem ešte získať rigorózny titul JUDr.,“ dodala. Jej príbeh tak napriek rokom sporov priniesol aj jednu pozitívnu vec – zo zápasu s úradmi vznikla motivácia ďalej sa vzdelávať a lepšie sa orientovať vo vlastných právach.