Ústava po 34 rokoch: Pamätníci jej vzniku varujú pred častými zmenami aj zásahmi do jej hodnôt

Ústava Slovenskej republiky bola schválená 1. septembra 1992. Za jej prijatie hlasovalo 114 zo 134 prítomných poslancov. Podľa Weissa však nešlo o dokument, ktorý by vznikol izolovane či bez predchádzajúcej politickej diskusie.

Ústava vznikala v čase rozpadu federácie

Peter Weiss, ktorý bol v tom čase podpredsedom Slovenskej národnej rady, označil obdobie rokov 1990 až 1992 za mimoriadne turbulentné. Rozpadal sa Sovietsky zväz aj Juhoslávia a zároveň sa viedli neúspešné rokovania o budúcnosti československej federácie.

Prečítajte si tiež

Slovensko si pripomína 34 rokov od prijatia Ústavy. Raši otvoril aj otázku predčasných volieb

„Neboli to jednoduché časy, ale samozrejme boli to zaujímavé,“ spomínal Weiss. Za významné považuje, že mal možnosť byť pri udalostiach, ktoré vytvárali podmienky pre samostatnú existenciu Slovenska.

Rozdelenie Československa nemuselo byť pokojné

Pavol Demeš, ktorý bol v rokoch 1991 a 1992 ministrom medzinárodných vzťahov vo vláde Jána Čarnogurského, bol súčasťou rokovaní o rozdelení kompetencií medzi federálnou a republikovou úrovňou.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ústava naučila politikov rešpektovať základné práva a slobody, tvrdí Bujňák

Podľa neho ešte pred voľbami v júni 1992 nebolo vôbec jasné, že Československo zanikne. Po víťazstve Vladimíra Mečiara na Slovensku a Václava Klausa v Česku sa však podľa Demeša stalo zrejmým, že cesta povedie k rozdeleniu federácie. Dôležité podľa neho bolo, že sa tak napokon nestalo násilnou cestou. „Nikto nechcel ďalšiu krv,“ zdôraznil Demeš.

Slovenská ústava podľa neho vytvorila jedno z dôležitých predpolí pre pokojný vznik samostatnej republiky. Česká a Slovenská republika zároveň prijali sériu dohôd, ktoré riešili praktické otázky rozdelenia federácie – od majetku až po fungovanie diplomacie a armády.

Podľa Weissa bol pokojný rozchod jedným z najvýznamnejších úspechov obdobia.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Pripravenosť Slovenska na samostatnosť nebola taká, ako u Čechov, hovorí Gašparovič

Ústava sa neviaže na žiadnu ideológiu

Zala vyzdvihol najmä zakotvenie demokracie, ľudských práv a trojdelenia moci. Weiss upozornil na prvý článok ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom a neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Práve tento princíp sa stal dôležitým aj pri hodnotení najnovších ústavných zmien. Podľa Weissa je problémom nielen počet novelizácií, ale aj spôsob, akým politici s ústavou zaobchádzajú. „Ústava by mala byť ich svedomím,“ povedal.

Zala upozornil, že ústavné zmeny sa podľa neho často využívali na stranícke ciele. Uviedol tiež štatistiku, podľa ktorej bolo v rokoch 1992 až 2020 v Národnej rade predložených 239 návrhov ústavných zákonov.

Prečítajte si tiež

Hlas prichádza s ústavnou zmenou. Občania by mohli referendom ukončiť volebné obdobie

Z ústavy sa podľa nich stáva nástroj politického zápasu

Práve časté zásahy do ústavného textu považujú diskutujúci za jeden z najväčších problémov súčasnosti. Demeš upozornil, že demokratická ústava môže byť kvalitná na papieri, no rozhodujúce je, ako sa jej princípy uplatňujú v praxi.

Weiss zároveň kritizoval tendenciu vkladať do ústavy čoraz viac ustanovení, ktoré by podľa neho mali byť upravené obyčajnými zákonmi. „Má to skoro toľko strán jak polovica celej ústavy s nekonečným množstvom vecí, ktoré nemajú ústavný charakter a znehodnocujú hodnotu tej ústavy ako toho základného, politicko-právneho a kultúrneho dedičstva, ktoré máme,“ povedal.

Podľa neho by sa prípadná reforma mala sústrediť skôr na odstránenie nedostatkov ústavného systému než na neustále pridávanie nových politických tém.

Prečítajte si tiež

Od 1.novembra platí zmena ústavy, hovorí o dvoch pohlaviach a adopciách detí

​Kritika poslednej ústavnej novely

Najostrejšia časť diskusie sa týkala poslednej ústavnej novely, ktorá explicitnejšie upravuje otázky národnej identity a kultúrno-etických tém vrátane rodiny, manželstva či rodovej identity.

Zala ju označil za problematickú najmä z hľadiska zásahov štátu do osobného života. „Dávať to do ústavy je podľa môjho názoru hanba,“ povedal.

Obáva sa tiež, že nové ustanovenia by mohli vytvoriť priestor na širšie zasahovanie štátu do súkromného a rodinného života. Takúto interpretáciu prirovnal až k predstave „morálnej polície“.

Weiss pripomenul, že ústava z roku 1992 bola podľa neho koncipovaná ako reakcia na skúsenosti s totalitnými režimami a mala zabezpečiť svetonázorovú neutralitu štátu. Za problematické preto považuje snahy prepájať ústavný text s konkrétnou náboženskou doktrínou.

Zala zároveň tvrdil, že časť súčasných kultúrno-etických konfliktov, ktoré sa prezentujú ako slovenská tradícia, má podľa neho pôvod v americkom politickom a náboženskom prostredí.