Hlas prichádza s ústavnou zmenou. Občania by mohli referendom ukončiť volebné obdobie

Občania by mohli „vziať moc“ politikom

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) v pondelok (24.8.) oznámil, že strana predkladá samostatný návrh ústavnej zmeny, podľa ktorého by bolo možné platným referendom skrátiť volebné obdobie parlamentu. Do Ústavy SR by tak pribudla možnosť, aby o predčasnom ukončení volebného obdobia rozhodli priamo občania.

„Neexistuje reálny dôvod na to, aby občania, ktorí si zvolia vládu, nemali možnosť, keď sa vláda spreneverí sľubom alebo nádeji, ktorú do nej občania dávali, aj túto moc vziať,“ uviedol Raši.

Hlas zároveň navrhuje pravidlá, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa referendum o predčasných voľbách využívalo počas celého volebného obdobia ako nástroj politického boja. Petícia za jeho vyhlásenie by musela byť prezidentovi doručená najneskôr do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu.

Prečítajte si tiež

Politologička k referendu: Účasť vyše 50 % je husársky kúsok. Podarilo sa to len raz

Referendum o skrátení volebného obdobia by sa zároveň nemohlo konať počas prvého ani posledného roka riadneho volebného obdobia. Podľa Rašiho má vláda počas prvého roka dostať priestor ukázať, či dokáže napĺňať svoje sľuby. V poslednom roku by zase referendum mohlo byť zneužité ako súčasť predvolebnej kampane.

Podľa súčasnej legislatívy referendum vyhlasuje prezident SR, ak oň petíciou požiada najmenej 350-tisíc občanov. Na jeho platnosť je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a rozhodnutie musí podporiť nadpolovičná väčšina účastníkov.

Hlas potrebuje aj opozíciu

Raši zdôraznil, že tentoraz ide o samostatný návrh týkajúci sa výlučne skrátenia volebného obdobia. Reagoval tým aj na kritiku opozície z predchádzajúceho pokusu Hlasu presadiť podobnú zmenu. „Som zvedavý, či kolegovia z opozície tento návrh podporia, pretože teraz ide o návrh, ktorý je absolútne čistý, ktorý nehovorí o ničom inom, prináša jedinú zmenu, a tou zmenou je skrátenie volebného obdobia referendom,“ vyhlásil. Hlas avizuje, že chce o podpore rokovať aj s opozičnými stranami. Bez ich hlasov návrh zrejme nemá šancu prejsť, keďže na zmenu ústavy je potrebných najmenej 90 hlasov. 

Opozičné KDH sa pritom vyjadrilo, že tento návrh Hlasu nepodporí. Dôvodom podľa KDH je, že prichádza len rok pred parlamentnými voľbami. „Považujeme to za destabilizačné a nevhodné. Slovensko sa dostáva do dlhovej špirály a koalícia by mala všetku energiu sústrediť na kľúčový štátny rozpočet a prijatie opatrení, ktoré podporia hospodársky rast. Namiesto toho sa vládne strany predbiehajú, kto predstaví nový návrh na zmenu ústavu. Navrhované zmeny nemajú oporu v našej ústavnej tradícii a vyžadujú si poctivú odbornú diskusiu. Z referenda by sa mohol stať lacný politický nástroj a pokusy o rozpustenie parlamentu by sme tu mali prakticky neustále," uvádza KDH vo svojom stanovisku.

Predseda parlamentu Raši však na tlačovej besede odmietol, že by Hlas pripravoval zmenu s cieľom v budúcnosti povaliť vládu zostavenú zo súčasných opozičných strán. „My máme ambíciu zostaviť aj ďalšiu vládu, čiže to referendum chystáme pre akúkoľvek ďalšiu vládu, či v nej budeme my alebo nie, a rozhodli sme sa to urobiť teraz, lebo je to jeden z našich záväzkov. A nehľadajte za tým nič iné,“ tvrdí Raši.

Podobný návrh sa Hlas pokúšal presadiť už v júni. Bol súčasťou zmien súvisiacich s predĺžením volebného obdobia samospráv. Za návrh vtedy hlasovalo 78 poslancov, teda o 12 menej, než je potrebné na zmenu ústavy. Vlastný návrh nedávno pripravilo aj ministerstvo spravodlivosti. Ten však podľa Rašiho pracuje s iným mechanizmom – takzvaným ľudovým hlasovaním – a stanovuje odlišné podmienky. O materiáli má najskôr rokovať koaličná rada. Raši preto nevylúčil, že sa napokon do parlamentu dostanú oba návrhy.

Šutaj Eštok v júli kritizoval referendum Demokratov

Návrh Hlasu prichádza necelé dva mesiace po júlovom referende, ktoré iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Jeho výsledok vtedy ostro kritizoval predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Na referende 4. júla sa zúčastnilo 16,13 percenta oprávnených voličov, a preto nebolo platné. Voliči odpovedali na otázky týkajúce sa zrušenia takzvanej doživotnej renty a obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Demokrati pôvodne žiadali referendum s tromi otázkami. Jedna z nich sa mala týkať práve skrátenia volebného obdobia parlamentu. Prezident Peter Pellegrini ju však do referenda nezaradil, pretože ju považoval za rozpornú s Ústavou SR. Práve ústavné zakotvenie možnosti skrátiť volebné obdobie referendom teraz navrhuje Hlas.

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) po júlovom hlasovaní označil referendum Demokratov za fiasko a vyzval ich, aby uhradili jeho náklady. „Historicky najnižšia účasť občanov v referende. Za toto fiasko by sa mali Demokrati Slovensku ospravedlniť a uhradiť jeho náklady,“ uviedol vtedy predseda Hlasu.

Neskôr svoju kritiku ešte vystupňoval a tvrdil, že Demokrati využili referendum na vlastnú politickú propagáciu. „Všetci ľudia na Slovensku sa poskladali skrachovanej strane Demokrati na ich predvolebnú kampaň. Normálny, plánovaný a dokonaný podvod,“ vyhlásil Šutaj Eštok.