Slovensko si pripomína 34 rokov od prijatia Ústavy. Raši otvoril aj otázku predčasných volieb

Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992, teda ešte pred vznikom samostatného Slovenska. Slovenská národná rada ju schválila vo verejnom hlasovaní, keď za základný zákon štátu hlasovalo 114 zo 134 prítomných poslancov. Ústava nadobudla účinnosť 1. októbra 1992, pričom niektoré jej ustanovenia začali platiť až so vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Od roku 1994 si 1. september pripomíname ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Raši: Ani parlament nie je vlastníkom štátnej moci

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) pri príležitosti výročia zdôraznil, že ústava nie je iba historickým dokumentom či súborom právnych ustanovení. Označil ju za základnú dohodu medzi štátom a jeho občanmi. „Parlament nie je vlastníkom štátnej moci. Nie je ním vláda ani žiadna politická strana,“ pripomenul Raši s odkazom na ústavný princíp, podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov.

Podľa predsedu parlamentu je prirodzené, že sa ústava spolu so spoločnosťou vyvíja a bude sa meniť aj v budúcnosti. Pri jej novelizáciách však podľa neho musí existovať hranica. „Ústava nikdy nesmie byť nástrojom chvíľkovej politickej výhody,“ vyhlásil. Ústavná väčšina podľa neho síce dáva parlamentu právo meniť základný zákon štátu, zároveň však prináša mimoriadnu zodpovednosť za každé slovo, ktoré sa do ústavy dostane.

Prečítajte si tiež

Ústava ČSR z roku 1920 sa stáva národnou kultúrnou pamiatkou

​

Chce otvoriť otázku predčasných volieb

Raši zároveň pomenoval dve oblasti, o ktorých by podľa neho mala Slovenská republika viesť serióznu spoločenskú a politickú diskusiu. Prvou je možnosť občanov rozhodnúť o predčasných parlamentných voľbách. „Považujem za správne, aby Ústava SR jednoznačne umožňovala občanom platným referendom rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia NR SR,“ uviedol. Podľa neho občan nemôže byť zdrojom štátnej moci iba v deň parlamentných volieb a následne zostať štyri roky jej pasívnym pozorovateľom.

Otáznik kladie aj nad jedným volebným obvodom

Druhou témou, ktorú Raši otvoril, je volebný systém. Slovensko je v parlamentných voľbách dlhodobo jedným volebným obvodom. Podľa predsedu NR SR je legitímne diskutovať o tom, či tento systém stále zabezpečuje dostatočné zastúpenie jednotlivých regiónov. „Občan by mal vedieť, kto konkrétne ho v parlamente zastupuje, komu dal svoj hlas a od koho môže po štyroch rokoch žiadať účet za vykonanú prácu,“ skonštatoval. Zdôraznil pritom, že každý občan by mal mať pocit, že jeho hlas má váhu bez ohľadu na to, či žije v Bratislave, na východe, severe či juhu Slovenska.

Ústavný súd: Ústava je viac než súbor právnych noriem

Na význam základného zákona upozornil pri príležitosti výročia aj Ústavný súd SR. Ústavu označil za symbol suverenity, demokracie a právneho štátu, ktorý vychádza z ideálov slobody, rovnosti a spravodlivosti a chráni práva a dôstojnosť ľudí. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan pripomenul, že ústava nemá byť vnímaná iba ako zbierka právnych pravidiel. „Je to výsledok celospoločenskej dohody, ktorý má spájať všetkých občanov v spoločnom úsilí o lepšiu a spravodlivejšiu budúcnosť,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Zmena ústavy rozhádala opozíciu. Strany riešia neposlušných poslancov

​

Podľa Fiačana je preto povinnosťou spoločnosti ústavné hodnoty chrániť, zveľaďovať a ďalej rozvíjať. Ústavný súd sa tento rok chce venovať aj ochrane základných práv a slobôd. V Košiciach sa 24. a 25. septembra uskutoční 15. ročník medzinárodnej konferencie Ústavné dni, na ktorej majú odborníci diskutovať o ústavných limitoch základných práv a slobôd s dôrazom na trestné právo. Súd následne 8. októbra otvorí svoje priestory verejnosti počas dňa otvorených dverí.

Blanár: Jeden z kľúčových momentov modernej histórie

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil ústavu za základ slovenskej štátnosti, suverenity a demokratického fungovania krajiny. „Prijatie Ústavy SR bolo jedným z kľúčových momentov našej modernej histórie,“ skonštatoval. Pripomenul, že jej schválenie prišlo v čase zásadných politických a spoločenských zmien. Predchádzalo mu prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992 a o niekoľko mesiacov neskôr, 1. januára 1993, vznikla samostatná Slovenská republika.

Podľa Blanára sú ústavnosť, demokratické princípy a právny štát základom dôveryhodnosti Slovenska doma aj v zahraničí. „Buďme hrdí na svoju štátnosť, chráňme demokratické hodnoty, slobodu a spoločne pracujme na tom, aby bola Slovenská republika naďalej úspešným a rešpektovaným štátom,“ odkázal.