Veľký úspech mladej Slovenky: prijali ju na kvantové inžinierstvo v Sydney, teraz potrebuje pomoc

Anna tento rok ukončila medzinárodný program IB na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Maturitu absolvovala v angličtine zo šiestich predmetov a súčasťou štúdia bola aj samostatná vedecká práca. Na svoje ďalšie štúdium teraz zbiera peniaze prostredníctvom verejnej výzvy na platforme Donio.

K vede sa pritom dostala už počas strednej školy. Keďže nemala prístup k laboratóriám, začala sama oslovovať vedcov s prosbou, či by sa mohla zapojiť do ich výskumu. Nie všetci jej odpovedali, no niekoľko spoluprác jej otvorilo dvere k ďalším projektom. Výskumu sa venovala na Mendelovej univerzite v Brne, Univerzite Hradec Králové či Masarykovej univerzite. Zaoberala sa napríklad cieleným doručovaním antibiotík, počítačovými simuláciami rozkladu liekov v tele alebo odstraňovaním zvyškov liečiv z vody. Z jednej z týchto prác vznikol aj jej prvý odborný článok v medzinárodnom vedeckom časopise. Skúsenosť získala aj pri experimentoch na časticovom urýchľovači v maďarskom Debrecíne.

Technológia jej priniesla svetové ocenenia

Výrazným úspechom sa stal projekt PURA, ktorý Anna vytvorila spolu s českým študentom Tomášom Čermákom. Ich technológia sa zameriava na čistenie vody od zvyškov antibiotík. Práve tie môžu prispievať k šíreniu antibiotickej rezistencie, teda schopnosti baktérií odolávať liekom, ktoré sa používajú na liečbu infekcií. V apríli 2025 s projektom vyhrali globálnu súťaž The Earth Prize. Stali sa pritom prvými víťazmi zo Slovenska a Česka.

Ďalšiu významnú skúsenosť získala ako členka 21-členného tímu iGEM Brno. Venovala sa v ňom matematickému modelovaniu rastu žaburinky v kultivačnom systéme. Tím napokon na svetovom finále v Paríži získal Grand Prize, zlatú medailu a tri špeciálne ceny. 

Svoje skúsenosti prezentovala napríklad aj na konferencii Európskej komisie, odbornom kongrese v Bangkoku či podujatiach na Slovensku. V júni 2026 sa dostala aj do sídla UNESCO v Paríži.

Prečítajte si tiež

Tisícky Slovákov odchádzajú študovať do zahraničia. Štát ich chcel prilákať štipendiami

Prečo práve kvantové inžinierstvo?

Po rokoch venovaných environmentálnym problémom sa rozhodla zamerať na kvantové technológie. Dôvodom je podľa nej skúsenosť z vlastného výskumu. Nápadov na riešenie environmentálnych problémov je podľa nej dostatok, no často chýbajú technológie, ktoré by umožnili tieto nápady dotiahnuť do praxe.

Kvantové technológie by mohli priniesť napríklad presnejšie senzory schopné zachytiť veľmi malé množstvá látok, výkonnejšie výpočtové metódy či materiály navrhnuté na konkrétne využitie. „Chcem im rozumieť tak, aby som ich vedela navrhovať, nielen používať,“ vysvetľuje Anna vo svojej výzve.

Prvá Slovenka na kvantovom inžinierstve

Vybrala si University of New South Wales v Sydney, ktorá otvorila prvý bakalársky program kvantového inžinierstva na svete. Anna uvádza, že by mala byť prvou Slovenkou prijatou na tento odbor. Na štúdium bola prijatá na štyri roky. Aby však mohla do Austrálie odcestovať, musí najskôr vyriešiť financovanie.

Potrebuje pomoc

Anna pochádza z jednorodičovskej rodiny a náklady na štúdium sú nad možnosti jej rodiny. Prvý rok musí mať navyše finančne zabezpečený vopred, inak nezíska študentské vízum a na univerzitu nebude môcť nastúpiť.

Celkové náklady odhaduje na približne 68 250 eur. Zahŕňajú školné, bývanie, životné náklady, vízum, letenku či ďalšie poplatky. Časť už pokrylo štipendium Nadácie ESET, preto je cieľom zbierky 60-tisíc eur.

Spolieha sa aj na vlastné sily

Mladá Slovenka nechce byť odkázaná iba na pomoc verejnosti. Počas štúdia plánuje pracovať a už teraz si časť peňazí zarába sama. V uplynulých mesiacoch oslovila aj nadácie, firmy a ďalšie organizácie, no ich podmienky často nepokrývali jednotlivcov alebo bakalárske štúdium v zahraničí.