Vtáky miznú alarmujúcim tempom: Každému deviatemu hrozí vyhynutie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Každému deviatemu vtákovi na svete hrozí vyhynutie a 45 percent druhov sťahovavých vtákov ubúda. Za posledných 150 rokov ďalších šesť sťahovavých druhov preukázateľne alebo pravdepodobne vyhynulo. Vyplýva to zo Správy o stave vtáctva, ktorú organizácia BirdLife International predstavila na Globálnom samite o migračných trasách sťahovavého vtáctva v kenskom Nairobi.

Archívna reportáž

Archív: SVET MESTSKÝCH VTÁKOV (28.7.2026)

Nepriaznivá situácia sa týka najmä druhov viazaných na morské prostredie, lesy a pobrežné mokrade. Medzi najohrozenejšie skupiny patria morské vtáky a pobrežné druhy vtákov.

Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife pripomenula, že vlani bol za vyhynutého vyhlásený hvizdák tenkozobý. Posledný potvrdený výskyt tohto druhu zaznamenali vo februári 1995 pri lagúne v Maroku. Podľa spoločnosti ide o prvé globálne vyhynutie vtáčieho druhu na pevnine Eurázie a Afriky za posledné storočia.

Za úbytkom stojí najmä ľudská činnosť

Správa zároveň poukazuje na to, že nepriaznivý vývoj je možné zvrátiť. Príčiny poklesu vtáčích populácií sú podľa správy dobre známe a prevažne súvisia s ľudskou činnosťou. Patrí medzi ne invázne druhy, intenzifikácia poľnohospodárstva, zmena klímy či neudržateľný lov.

„Ak sa problémy spojené s poľnohospodárstvom, rybolovom a využívaním krajiny riešia pozdĺž celej migračnej trasy a nie iba na jednotlivých lokalitách, populácie vtákov dokážu na ochranné opatrenia pozitívne reagovať,“ skonštatovala organizácia.

Ako príklad uviedla spoluprácu viacerých krajín pri ochrane zdochlinára bieleho, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť pokles hniezdnej populácie tohto druhu supa na Balkáne.

Podobným príkladom je spolupráca Slovenska so susednými štátmi pri ochrane krakle belasej a dropa veľkého, ktoré na Slovensku takmer vyhynuli.

Ochrana prírody podľa vedcov funguje

Hlavný vedecký pracovník BirdLife International a hlavný editor správy Stuart Butchart upozornil, že úbytok sťahovavých vtákov poukazuje aj na rastúci tlak na prírodné systémy.

„Sťahovavé vtáky sú citlivými indikátormi zmien v prírode a ich úbytok ukazuje, že tlak na prírodné systémy, od ktorých závisíme aj my, rastie. Vedecké poznatky však zároveň jednoznačne ukazujú, že ochrana prírody funguje. Koordinované opatrenia dokážu zabrániť vyhynutiu druhov a pomôcť populáciám zotaviť sa. Riešenia poznáme - teraz ich musíme uplatniť v rozsahu celých migračných trás,“ povedal Butchart.

V Nairobi podpísali spoločnú deklaráciu

Lídri, vedci a ochranárske organizácie podpísali v piatok na samite Nairobskú deklaráciu o migračných trasách. Jej cieľom je koordinovať ochranu vtákov pozdĺž celých migračných trás.

Za Slovensko deklaráciu osobne podpísal riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel.

Deklarácia poukazuje na to, že sťahovavé vtáky prekračujú hranice jednotlivých štátov aj kontinentov. Ich prežitie preto podľa organizácie nemožno zabezpečiť izolovanými opatreniami jednotlivých krajín, ale spoluprácou viacerých aktérov pozdĺž celej migračnej trasy.

„Správa o stave vtáctva sveta hovorí jednoznačne: sťahovavé vtáky strácame alarmujúcim tempom. Nairobská deklarácia však môže znamenať zásadnú zmenu. Potrebujeme, aby každý prevzal svoj diel zodpovednosti - vlády, podnikateľský sektor aj občianska spoločnosť,“ poznamenal výkonný riaditeľ BirdLife International Martin Harper.

Na samite sa zúčastnili aj vysokopostavení predstavitelia Svetovej banky a regionálnych rozvojových bánk. Tri multilaterálne rozvojové banky už začleňujú ochranu migračných trás do svojich úverových programov.

Objem finančných záväzkov prijatých od roku 2021 presiahol šesť miliárd dolárov, doplnila SOS/BirdLife.