10°
Bratislava
Jeho meno pozná každý Slovák. Toto ste o Ľudovítovi Štúrovi možno nevedeli
Jeho meno pozná každý Slovák. Toto ste o Ľudovítovi Štúrovi možno nevedeli
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Slovensko si vo štvrtok 29. októbra pripomína narodenie Ľudovíta Štúra, jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Jazykovedec, spisovateľ, novinár a politik sa zaslúžil o kodifikáciu spisovnej slovenčiny a patril k vedúcim predstaviteľom slovenského národného hnutia. Zaujímavosťou je, že dodnes sa v historických prameňoch objavujú dva dátumy jeho narodenia.
Archívne video
Archív (25. 10. 2025): VÝROČIE NARODENIA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
Slovensko si vo štvrtok 29. októbra pripomína narodenie Ľudovíta Štúra, významného jazykovedca, spisovateľa, novinára, pedagóga a politika. Patril k ústredným osobnostiam slovenského národného hnutia v 19. storočí a jeho meno sa spája predovšetkým s kodifikáciou spisovnej slovenčiny. Dátum jeho narodenia je od roku 1996 zaradený medzi pamätné dni.
Kedy sa Ľudovít Štúr skutočne narodil?
S narodením Ľudovíta Štúra sa spájajú dva dátumy - 28. a 29. október 1815. Podľa rodinnej kroniky prišiel na svet 28. októbra, pričom tento dátum uvádzal aj vo svojich osobných dokumentoch.
V matrike pokrstených evanjelickej farnosti v Uhrovci je však uvedený 29. október. Práve tento údaj použil Jozef Miloslav Hurban v Štúrovom životopise. Literárny historik Augustín Maťovčík upozornil, že Hurban pravdepodobne považoval dátum krstu za dátum narodenia. K dátumu 29. októbra sa priklonil aj vedecký seminár v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre v októbri 2010. Tento deň sa preto používa aj v štátnom kalendári.
TASR
Od štúdií v Bratislave až po nemecký Halle
Ľudovít Štúr sa narodil v Uhrovci do učiteľskej rodiny Samuela Štúra. Prvé vzdelanie získaval doma, neskôr študoval v Győri a na Evanjelickom lýceu v Bratislave.
Práve v Bratislave sa zapojil do Spoločnosti česko-slovenskej a stal sa jedným z vedúcich predstaviteľov slovenskej študentskej generácie. V rokoch 1838 až 1840 pokračoval v štúdiu v nemeckom Halle, kde sa venoval filozofii, histórii, filológii a politickým vedám.
Po návrate do Bratislavy sa začal intenzívnejšie venovať pedagogickej a publicistickej práci. Postupne sa vyprofiloval ako jedna z najvýraznejších osobností slovenského národného hnutia.
Ľudovít Štúr
Ako vznikla spisovná slovenčina?
Zásadným medzníkom v Štúrovom živote bol rok 1843. Spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom vtedy kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia.
Svoje rozhodnutie vysvetľoval v dielach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči slovenskej, ktoré vyšli v roku 1846. Druhá publikácia predstavovala prvú gramatiku novej spisovnej slovenčiny.
Štúrova kodifikácia sa neskôr upravovala. Významnú zmenu priniesla reforma pravopisu z roku 1852, ktorá pomohla vytvoriť základ modernej spisovnej slovenčiny.
Pozrite si archívne video o štúrovcoch na Devíne I.:
Novinár a poslanec, ktorý bojoval za práva Slovákov
V roku 1845 získal Štúr povolenie vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ich redigovaniu sa venoval do roku 1848. O rok neskôr sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Zastával sa zrušenia poddanstva, občianskej rovnosti a jazykových práv.
Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 patril spolu s Hurbanom a Hodžom k vedúcim predstaviteľom slovenského politického hnutia. Bol tiež spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla 16. septembra 1848 vo Viedni. Jej úlohou bolo formulovať slovenské politické požiadavky a organizovať ozbrojené vystúpenie proti uhorskej vláde.
Posledné roky strávil v Modre
Po porážke revolúcie žil Štúr pod policajným dohľadom. Od roku 1851 pôsobil v Modre, kde sa staral o deti svojho zosnulého brata Karola. Aj v tomto období pokračoval v literárnej tvorbe. V roku 1853 vydal básnickú zbierku Spevy a piesne. K jeho ďalším dielam patrí publikácia O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a posmrtne vydané Slovanstvo a svet budúcnosti.
Štúr zomrel 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov. Predchádzalo tomu zranenie, ktoré utrpel počas poľovačky v decembri 1855.
Štúrov odkaz žije aj dnes
Meno Ľudovíta Štúra nesie aj Rad Ľudovíta Štúra, štátne vyznamenanie udeľované od roku 1994 za mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva a slobody alebo o rozvoj obrany a bezpečnosti štátu.
Jeho život a odkaz sa dostali aj na filmové plátna. V januári 2026 vstúpil do kín historický film Štúr režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Slávnostnú premiéru mal 12. januára, v deň 170. výročia Štúrovho úmrtia, do kín sa dostal 15. januára. Snímka vychádza z románu režisérky Milenec Adely Ostrolúckej a popri historických udalostiach sa venuje aj vzťahu Štúra a Adely.
Pamätný deň 29. októbra tak pripomína osobnosť, ktorá spojila jazykovedu, literatúru, publicistiku, pedagogiku a politiku. Ľudovít Štúr zostáva jednou z kľúčových postáv slovenských dejín a jeho kodifikácia tvorí základ spisovného jazyka, ktorý používame dodnes.
Pozrite si archívne video o štúrovcoch na Devíne II.:
