„Ak zhoríme my, vy zhoríte s nami!“ Generácia Z vyšla do ulíc a mení Európu

Od predmestí Paríža cez Miláno až po Belehrad sa do protestov zapájajú tisíce mladých ľudí. Ich požiadavky sa v jednotlivých krajinách líšia, no spája ich nespokojnosť s ekonomickými vyhliadkami, korupciou, nedostupným bývaním a stavom škôl. Informuje o tom denník The Independent.

Devätnásťročná študentka Maya Gourdelová z Bruselu sa zapojila do protestov za lepšie podmienky vo vzdelávaní. Jedným zo sloganov, ktoré mladí ľudia používajú, je aj veta „Ak zhoríme my, vy zhoríte s nami!“ Pochádza z filmovej série Hry o život a stala sa symbolom odporu mladých hnutí v rôznych krajinách.

„Skúšali sme to pokojnou cestou. Nikto nás nepočúval. Až keď ľudia začali páliť odpadky a robiť podobné veci, začali nás médiá a kamery ukazovať,“ povedala Gourdelová. Niektoré protesty prerástli do násilností. Vo Francúzsku v posledných týždňoch poškodili alebo vyrabovali tisíce obchodov a polícia pri zásahoch použila omračujúce granáty aj vodné delá.

V Srbsku protesty priniesli politickú zmenu

Najvýraznejší politický úspech zaznamenalo študentské hnutie v Srbsku. Po takmer dvoch rokoch demonštrácií namierených proti údajnej korupcii a narastajúcemu autoritárstvu sa v parlamentných voľbách skončila vláda dlhoročného lídra Aleksandara Vučiča.

Študenti a ich podporovatelia vnímajú výsledok ako potvrdenie, že ich mobilizácia môže ovplyvniť smerovanie krajiny. „Keď sme sa zobudili, prvý pocit bol určite úľava a sloboda. Osobne cítim víťazstvo. Konečne sme sa posunuli od protestov k zodpovednosti,“ povedala študentská aktivistka Staša Piletičová.

Hnutie však teraz čaká náročná úloha. Jeho predstavitelia a kandidáti nemajú skúsenosti s riadením štátu, čo môže skomplikovať premenu protestných požiadaviek na konkrétne politické kroky. Ďalší protestujúci Luka Stojakovič však pochybnosti o ich skúsenostiach odmieta. „Videli sme, kam nás priviedli ľudia s politickými skúsenosťami,“ poznamenal.

Prečítajte si tiež

Vučić priznal prehru v srbských parlamentných voľbách. Vyhrala opozičná strana Študenti víťazia

Drahé bývanie a obavy o budúcnosť

Ekonomická situácia patrí medzi hlavné dôvody nespokojnosti mladých Európanov. Podľa prieskumu Európskej únie z roku 2025 označilo rastúce ceny a životné náklady za problém 40 percent ľudí vo veku 16 až 30 rokov.

Údaje zároveň ukazujú, že mladí dospelí patria medzi skupiny najviac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. V roku 2025 sa toto riziko týkalo 26,3 percenta ľudí vo veku 18 až 24 rokov. Medzi ľuďmi vo veku 65 rokov a viac to bolo 18,8 percenta.

Mladá generácia zároveň čoraz viac spochybňuje, či bude schopná zabezpečiť si vlastné bývanie a stabilnú prácu. Obáva sa tiež, že bude musieť niesť rastúce finančné náklady spojené so starnutím obyvateľstva.

Vo Francúzsku ľudia starší ako 60 rokov tvoria približne štvrtinu populácie, no podľa výskumného inštitútu OFCE vlastnia 60 percent bohatstva krajiny. Výdavky na dôchodky tam zároveň predstavujú jednu z najväčších položiek verejných financií.

Prečítajte si tiež

V Španielsku budú predčasné voľby: Oznámil to premiér Sánchez

Mladí Francúzi upozorňujú na problémy v školách

Nespokojnosť sa prejavuje aj vo vzdelávaní. Sedemnásťročný Bilal Narjissi z predmestia Paríža protestuje proti zlým podmienkam na svojej škole a nedostatku zamestnancov. Podľa jeho slov sa v budove v minulosti objavovali potkany a vlani museli študentov evakuovať po tom, ako sa zrútila časť strechy na školskom dvore. Nikto sa pritom nezranil.

Francúzska vládna správa z októbra poukázala na rozdielny vývoj výdavkov na dôchodky a vzdelávanie. V rokoch 2000 až 2023 sa podiel dôchodkových výdavkov na hrubom domácom produkte zvýšil o 2,5 percentuálneho bodu, zatiaľ čo podiel výdavkov na vzdelávanie klesol o 0,5 bodu. Zároveň až 32 percent rozpočtu ministerstva školstva smerovalo na dôchodky, čo obmedzuje priestor na financovanie ďalších oblastí.

„Ukázalo sa, že mladí ľudia v Európe sú jednotní,“ povedal Narjissi. Podľa neho sa mnohí zhodujú v tom, že s mladými sa zaobchádza ako s deťmi a ich názory nedostávajú dostatočný priestor.

Prečítajte si tiež

Francúzsko sa pripravuje na ďalšie nepokoje. Do ulíc vyšle 70-tisíc policajtov

V Albánsku mladí strácajú nádej na budúcnosť

Protesty zasiahli aj Albánsko, kde študenti vystupujú proti vláde premiéra Ediho Ramu. Ich nespokojnosť súvisí s podozreniami z korupcie, nedostatkom pracovných príležitostí a nízkou úrovňou vzdelávania. Demonštrácie sa konali v Tirane a rozšírili sa aj do ďalších miest.

Devätnásťročná študentka architektúry Xyke Kurtiová tvrdí, že vláda mladých ľudí dlhodobo ignoruje. „Náš premiér strávil 130 dní tým, že nás nepočúval,“ uviedla.

Podľa nej mnohí študenti vnímajú odchod do zahraničia ako jedinú cestu k lepšej budúcnosti. Aj talentovaní mladí ľudia podľa nej môžu doma naraziť na systém, v ktorom majú výhodu tí, ktorí majú správne kontakty.

Prečítajte si tiež

Protesty v Albánsku rastú. Ustúpi premiér od miliardovej investície?

Protestná vlna sa môže ďalej šíriť

Nespokojnosť mladých ľudí sa neobmedzuje iba na Balkán či Francúzsko. Protesty generácie Z sa v uplynulých rokoch objavili aj v Bangladéši, Nepále a Indii. Ďalšie demonštrácie sa plánujú aj v Nemecku, kde majú mladí ľudia protestovať proti životným nákladom, nerovnosti, vojne a stavu škôl.

Spoločným menovateľom týchto hnutí je presvedčenie, že politické rozhodnutia dostatočne nezohľadňujú potreby mladšej generácie. Protestujúci požadujú nielen ekonomické zlepšenie, ale aj väčšiu zodpovednosť politikov a reálnu možnosť ovplyvňovať budúcnosť svojich krajín.