EÚ chce uľahčiť tréning umelej inteligencie. Členské štáty podporili zmenu GDPR

Technologické firmy by získali širší prístup k osobným údajom

Zmena je súčasťou balíka návrhov Európskej komisie s názvom Digital Omnibus, ktorého cieľom je zjednodušiť digitálne pravidlá vrátane predpisov o ochrane osobných údajov a umelej inteligencii. Jedným z najspornejších bodov je navrhovaný článok 88bis všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR). Podľa pozície, ktorú prijala Rada EÚ zastupujúca členské štáty, by spracúvanie osobných údajov v súvislosti s umelou inteligenciou mohlo byť považované za zákonné na základe oprávneného záujmu spoločnosti.

V praxi by to mohlo znamenať, že firmy by pri určitých činnostiach súvisiacich s vývojom a prevádzkou AI nemuseli získavať výslovný súhlas každého človeka, ktorého údaje spracúvajú. Zmena sa týka najmä toho, na akom právnom základe môžu spoločnosti využívať osobné údaje pri vývoji a trénovaní modelov. Píše CyberNews.

Neznamená to však, že by všetky osobné údaje automaticky prestali podliehať ochrane GDPR.

Schrems varuje pred oslabením súkromia

Proti návrhu ostro vystupuje rakúska organizácia na ochranu súkromia noyb, ktorú vedie právnik Max Schrems. Podľa nej by nové pravidlá mohli technologickým firmám umožniť využívať rozsiahle množstvá údajov, ktoré zhromaždili počas predchádzajúcich rokov. Schrems upozorňuje, že by sa to mohlo týkať aj údajov ľudí, ktorí nikdy neboli zákazníkmi konkrétnej spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou.

Prečítajte si tiež

Švédsko zakázalo používanie ChatGPT a Claude. Obáva sa najhoršieho

​

Podľa organizácie by tak mohli firmy získavať širšie možnosti využívať informácie zo svojich existujúcich databáz na nové účely spojené s AI. „Členské štáty EÚ sa dohodli, že vezmú naše údaje a bezplatne ich poskytnú spoločnostiam zaoberajúcim sa umelou inteligenciou,“ uviedol Schrems.

Zmenu označil za mimoriadne výhodnú pre veľké americké technologické firmy. Medzi spoločnosti, ktorých by sa širšie možnosti spracúvania údajov mohli týkať, patria podľa noyb napríklad Google, Meta či Microsoft. Organizácia sa obáva, že obchodné záujmy technologických firiem by mohli dostať prednosť pred právom jednotlivcov na ochranu súkromia.

Čo by to mohlo znamenať pre bežných ľudí?

Osobné údaje sa nachádzajú v množstve digitálnych služieb, od sociálnych sietí cez internetové vyhľadávače až po rôzne aplikácie a komunikačné platformy. Ak by návrh v súčasnej podobe prešiel celým legislatívnym procesom, technologické firmy by mohli mať širší právny priestor využívať niektoré údaje pri vývoji a trénovaní AI. Organizácia noyb upozorňuje, že by sa to mohlo týkať aj starších údajov a informácií, ktoré ľudia zverejnili alebo poskytli v minulosti.

Prečítajte si tiež

AI nechali na virtuálnom ostrove. Neuhádnete, čo začala robiť

​

Podľa kritikov návrhu je problémom najmä široko vymedzená možnosť spracúvania údajov na účely AI. Obávajú sa, že by mohla zahŕňať aj použitia, pri ktorých by za súčasných pravidiel bolo potrebné splniť prísnejšie podmienky. Noyb upozorňuje napríklad na personalizovanú reklamu či ďalšie aplikácie, pri ktorých by sa osobné informácie mohli využívať spôsobom, s ktorým ľudia výslovne nesúhlasili.

Ide však o riziká, na ktoré upozorňuje organizácia, nie o opis už platných pravidiel.

Návrh ešte musí prejsť ďalším schvaľovaním

Pozícia členských štátov EÚ nie je konečným znením zákona. Európsky parlament ešte musí zaujať vlastné stanovisko a následne budú pokračovať rokovania medzi Parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou. Dovtedy naďalej platia existujúce pravidlá GDPR. Výsledná podoba legislatívy sa preto ešte môže zmeniť.

Max Schrems avizoval, že ak by výsledná právna úprava podľa neho neprimerane zasahovala do základných práv občanov, organizácia noyb môže zvážiť právne kroky na Súdnom dvore Európskej únie. 

​