10°
Bratislava
Ruský dron mu vzal ruky aj nohy. Dvadsaťročný Ukrajinec sa napriek tomu vracia do boja
Ruský dron mu vzal ruky aj nohy. Dvadsaťročný Ukrajinec sa napriek tomu vracia do boja
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
UKRAJINA / Ruslan Knysh má iba 20 rokov. Po ruskom útoku dronom prišiel o obe ruky aj nohy, no napriek ťažkým zraneniam sa nevzdal a chce naďalej pomáhať pri obrane svojej krajiny. Momentálne trénuje, aby sa stal operátorom bezpilotných pozemných vozidiel (UGV pilot). Špeciálny ovládač, ktorý mu umožňuje riadiť techniku pomocou brady, mu otvára cestu k ďalším úlohám. Podporu nachádza medzi spolubojovníkmi, ktorí mu pomáhajú vrátiť sa k životu aj napriek traumatickým skúsenostiam z vojny.
Archívna reportáž
Archív (15.10.2026): MUSK OBMEDZIL UKRAJINCOM STARLINK
Ruslan pochádza z Doneckej oblasti. Keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, mal len 16 rokov. „Ako všetci ostatní, aj ja som chcel ísť do vojny,“ spomína. Túžil byť súčasťou skupiny ľudí, s ktorými by boli pripravení čeliť koncu sveta.
Zranil ho ruský dron, prišiel o všetky končatiny
V roku 2024 ho poslali do New Yorku v Doneckej oblasti. Tam stal terčom útoku ruského dronu. Ruslan kráčal uprostred skupiny, keď ho zasiahol. Dron ho trafil do nohy a napokon prišiel o všetky štyri končatiny. Napriek tomu sa nevzdal a stále má úsmev na tvári.
Drony sa učí ovládať pomocou brady
Ruslan momentálne trénuje v zariadení Kill House, kde sa testujú technológie pred ich nasadením na frontovej línii.
Podporuje ho organizácia Veteran Corps, ktorá pomáha veteránom. Ruslan sa učí pracovať so špeciálne upraveným ovládačom vytvoreným priamo pre jeho potreby. Keďže nemá ruky ani nohy, zariadenie ovláda pomocou brady. Ruslan sa už UGV pilotom stal a vďaka tréningu dokáže vykonávať aj niektoré logistické misie.
Jeho tréner zdôrazňuje, že zranení vojaci by nemali zostať bokom len preto, že po návrate z frontu čelia vážnym telesným obmedzeniam. „Nikoho nenecháme napospas osudu,“ vyhlásil.
Medzi spolubojovníkmi znovu nachádza svoje miesto
Pre Ruslana má výcvik význam aj mimo samotného ovládania techniky. Vďaka nemu môže byť opäť medzi ľuďmi, ktorých považuje za svojich spolubojovníkov. Pomáha mu tiež vyrovnávať sa s následkami vojnových zážitkov vrátane posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
Jeho tréner ho opisuje ako mimoriadne motivovaného človeka. „Je to najsilnejší človek, akého poznám,“ povedal.
Jeho motiváciou sú tí, ktorí stále riskujú život
Hoci sa jeho vlastná situácia zásadne zmenila, Ruslan sa nepovažuje za inšpiráciu. Naďalej obdivuje ľudí, ktorí zostávajú na fronte a každý deň riskujú svoje životy.
Rozhovor s Ruslanom si môžete pozrieť tu:
