2°
Bratislava
Branislav Tvarožek má 100 rokov: Povstalec, ktorý chránil veliteľov a prežil uránové bane
Branislav Tvarožek má 100 rokov: Povstalec, ktorý chránil veliteľov a prežil uránové bane
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pochádza z rodiny, kde sa Ústava a láska k Československej republike dedila. Jeho dvaja strýkovia bojovali ako legionári. Jeho otec sa počas rokov 1939 až 45 zapojil do občianskeho odboja. On sám bol najskôr vyhodený zo školy za to, že s kamarátom zatierali hákové kríže.
Vojnový veterán Branislav Tvarožek oslavuje 100 rokov
Po vypuknutí povstania sa ako 20-ročný stal členom vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý počas posledných dní chránil generálov Goliana a Viesta. V ďalšom období neslobody sa stal politickým väzňom a pracoval aj na takzvanej veži smrti v uránových baniach.
Hovoríme o Branislavovi Tvarožkovi, ktorý sa práve dnes, 2. decembra dožíva 100 rokov.
Rodina včelárov
V rodine Tvarožkovcov mali vždy včely. Strýko pána Tvarožka, československý legionár a významný architekt Juraj Tvarožek, ktorý naprojektoval bratislavskú metropolu, navrhol aj budovy, ktoré dodnes stoja v Múzeu včelárstva v Kráľovej pri Senci.
"Jemu bol vzácny tento priestor. Mal veľmi hlboký vzťah k včelám, " opisuje hrdina SNP a vojnový veterán Branislav Tvarožek.
Najmladší z bratov
Branislav Tvarožka sa narodil 2. decembra 1925 v roku na juhu Slovenska. Jeho otec tam mal hospodárstvo a malú tehelňu.
"Ja som bol najmladší, som mal dvoch bratov Jura a Eduša, " pokračuje Branislav Tvarožek.
Otec trval na tom, aby jeho synovia ovládali jazyky. Najskôr ich poslal do slovenskej školy a po maďarsky sa naučili pri hre s kamarátmi a od piatej triedy chodil pán Tvarožek do nemeckej školy v Petržalke.
"Ja som sa tam dobre naučil takú hovorová nemčinu, ktorú nakoniec som niekoľkokrát aj v povstaní využil, " ďalej Branislav Tvarožek.
Dával najavo nesúhlas
Už počas Slovenského štátu spolu so spolužiakmi z gymnázia dával pán Tvarožek najavo svoj nesúhlas s kolaborácie Slovenska s nacistickým Nemeckom.
"Hákové kríže a všelijaké tie hlúpe ich propagandistické nátery, nápisy sme zatierali farbou, " hovorí Branislav Tvarožek.
Chytili ich a vypočúvali. Po mesiaci väzby mali súd. Boli vyhodení zo školy a nesmeli viac študovať. Keď o pár rokov vypuklo povstanie, okamžite sa do neho zapojil.
"Dobrovoľne som tam vstúpil s tým, že bude treba bojovať za slobodu, " dodáva pán Tvarožek.
Vysokoškolský strážny oddiel
Stal sa súčasťou vysokoškolského strážneho oddielu.
"Bola to jednotka, ktorá vznikla zo stredoškolákov a vysokoškolákov, v podstate dobrovoľníkov nevojakov počas Slovenského národného povstania. Boli ľudia, ktorí boli nejakým spôsobom motivovaní bojom proti nacistickej okupácii, " vysvetľuje riaditeľ Múzea SNP Marián Uhrín.
V rôznych obdobiach povstania mala 140 až 200 členov.
"V priebehu povstania primárne vykonávala výcvikové úlohy, keďže išlo o nevojakov, čiže museli prejsť základným výcvikom, výcvikom v obsluhe pechotných zbraní, ktoré mali k dispozícii a zabezpečovali aj čiastočne logistické trasy zásobovacie pre povstaleckú armádu, " pokračuje Marián Uhrín.
"To bolo výcvikové stredisko vlastne ešte v tej dobe. Až prišiel 28. október, tak sme potom sprevádzali generála Viesta a generála Goliana, " hovorí Branislav Tvarožek.
Nejasné odpovede na výber oddielu
Jasnú odpoveď na otázku, prečo si generáli vybrali práve vysokoškolský strážny oddiel dodnes nepoznáme.
"Už v podstate vo svojich spomienkach náčelník štábu povstaleckej armády major Július Nosko sa tak zamýšľa nad tým, že prečo práve generáli vybrali túto jednotku, keď nemala bojové skúsenosti. Prečo si nevybrali nejakú jednotku zachovalú od paradesantnej brigády alebo od inej jednotky. Možno zohrával fakt, že išlo o jednotku, ktorá tam už na mieste bola. Bola organizovaná na rozdiel od tých ostatných, ktoré po ústupe boli vyčerpané, respektíve boli aj demoralizované alebo sa rozpadli. Táto jednotka bola kompaktná, morálne na výške, " dodáva Marián Uhrín.
Americké aj britské zbrane
Okrem československých a ukoristené nemeckých zbraní mali k dispozícii aj zbrane, ktoré priviezla americká misia.
"Čiže mali britské guľomety bren. Aj pán Tvarožek konkrétne mal práve tento guľomet ako príslušník oddielu, čo je tiež zaujímavý prvok v rámci povstaleckej armády, " dodáva Marián Uhrín.
Strety si pamätá dodnes
Pán Tvarožek si dodnes pamätá ťažké strety s nepriateľom a podmienky, v ktorých bojovali.
"My sme každý deň narazili aj dva aj trikrát na nemecké hliadky, " znova Branislav Tvarožek.
V pamäti mu zostalo aj to, ako trpeli hladom.
"Stále pršalo, sme mali aj ohne rozložené. Pán generál Viesta išiel na koníku, lebo on mal strašné problémy s nohami. On šiel na koni, zabil toho koňa a každý sme dostali kúsok surového mäsa, " dodáva Branislav Tvarožek.
Oddelenie časti jednotky
Pri poslednom strete s nepriateľom sa ich časť jednotky od generálov oddelila. Keď pán Tvarožek zistil, že nemá šancu sa prebojovať, urobil jediné, čo ešte mohol.
"Tak som znehodnotil guľomet, rozobral a išiel som. Po kúsku som stretol jedného vojaka, tak sa motáme, ale Nemci začali ten priestor prečesávať. Vždy dvaja a dvaja Nemci a išli krížom. Tak na nás narazili. Potom sme odišli do Bystrice, " pokračuje Branislav Tvarožek.
Na svoje pôsobenie je hrdý
Odtiaľ sa mu s pomocou rodiny podarilo ujsť. Na svoje pôsobenie v povstaní a konkrétne vo vysokoškolskom stráženom oddiele je hrdý.
"V tých podmienkach, v ktorých sme vtedy boli, že sme dokázali aspoň aspoň takéto vzopretie sa vtedajšej politickej alebo fašistickej moci. Ja som na to hrdý a takisto aj každý, koho oddiel si ctím, lebo nebola to maličkosť, " vyjadruje sa Branislav Tvarožek.
Odsúdený do uránových baní
Pán Tvarožek si vytrpel prenasledovanie aj počas komunistického režimu za to, že u seba nechal prenocovať bratranca, ktorý sa ako agent chodec vrátil zo západu, bol odsúdený na päť rokov do uránových baní. Nepustili ho ani na pohreb otca, ktorý zomrel len štyri mesiace pred uplynutím trestu jeho syna.
"Aj správu mi dali až po pohrebe, aby som nemusel ani žiadať o pustenie na pohreb, " ukončuje Branislav Tvarožek.
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
