Fico: Slovensko môže získať 20 miliárd eur z rozpočtu EÚ. Má však výhrady

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovensko má podľa návrhu rozpočtu Európskej únie na roky 2028 – 2034 príležitosť získať 20 miliárd eur. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) prijal eurokomisára Piotra Serafina, s ktorým diskutoval najmä o príprave nového viacročného finančného rámca a o politike súdržnosti a poľnohospodárskej politike, kde vláda SR uvádza výhrady. Vadí mu najmä prideľovanie finančných prostriedkov malým poľnohspodárom, čo označil za trestanie štátov, ktoré sú postavené na veľkých farmách. Štatistiky však hovoria, že dlhodobo na Slovensku dominujú najmä malé poľnohospodárske podniky.

Slovensko má podľa návrhu rozpočtu Európskej únie na roky 2028 – 2034 príležitosť získať 20 miliárd eur. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v utorok (2.12.) prijal eurokomisára pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu Piotra Serafina, s ktorým diskutoval najmä o príprave nového viacročného finančného rámca EÚ.

„Vláda SR víta, že došlo k navýšeniu celkovej sumy, rovnako berieme s porozumením aj informáciu, že pre Slovensko je plánovaných na nasledujúcich 7 rokov 20 miliárd eur. Máme však výhrady, ktoré sa týkajú politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ povedal Fico.

Slovensko je podľa premiéra založené na veľkých poľnohospodárskych farmách, štatistiky hovoria o opaku

Predseda vlády sa vyjadril, že politika súdržnosti je pre EÚ kľúčová, pretože má znižovať regionálne rozdiely medzi členskými krajinami. Európska komisia však navrhuje znížiť na ňu prostriedky. V prípade poľnohospodárskej politiky podľa Fica návrhy „trestajú štáty, ktoré sú postavené na veľkých farmách“, a Slovensko chce zabezpečiť, aby krajina nebola za toto znevýhodnená.

„Máme záujem za vládu SR dosiahnuť dohodu, ale predpokladám, že nebudeme osamotení, pokiaľ ide o politiku kohézie, kde budeme spoločne tlačiť na Európsku komisiu, aby kohézia nebola hlavným porazeným pri schvaľovaní rozpočtu na roky 2028 – 2034. Rovnako budeme robiť všetko pre to, aby krajina, ktorá je postavená na veľkých poľnohospodárskych farmách, nebola za toto potrestaná,“ dodal Fico.

Podľa Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2023 však v poľhohospodárskych službách „dlhodobo dominujú podniky registrovaných fyzických osôb, ktoré tvorili 82 % z celkového počtu podnikov poskytujúcich služby v poľnohospodárstve. V roku 2023 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil počet fyzických osôb v poľnohospodárskych službách o 993 podnikov (+28,4 %).” Rovnako tak v štruktúre právnických osôb v potravinárstve dominujú malé podniky, ktoré majú zamestnancov menej ako 20 a ich tržby nedosiahli 5 miliónov eur.

Fico obvinil ÚOO z politizácie: „Robí špinavú robotu

Fico sa vyjadril, že o personálnych rozhodnutiach vo vedení ÚOO po schválení návrhu v Národnej rade SR nebude hovoriť on, ale parlament. „Ak si predchádzajúca garnitúra dala svojho pešiaka, svojho žoldniera, tak sa pýtame, prečo to máme tolerovať. Úrad, o ktorom sa dnes bavíme, robí špinavú robotu. Robí robotu v prospech ľudí, ktorí v rokoch 2020-2023 páchali závažnú trestnú činnosť,“ tvrdí Fico.

Pripomíname, že právnička Dlugošová sa stala predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti 5. februára v roku 2021. Do funkcie ju pritom zvolili poslanci NRSR, pričom ju podporilo 80 poslancov zo 117 prítomných.

Úrad nemá kompetencie ochraňovať osoby

Ako sme už informovali, o fungovaní úradu šíria podľa neho politici viacerých nepravdivých informácií. Úrad ako taký však neposkytuje, pri podozreniach z trestných činov tak robí výlučne prokuratúra. Pre pripomenutie, o vládnom návrhu, ktorý počíta so zrušením ÚOO a vznikom nového úradu, v súčanosti rokujú poslanci NR SR, a to v rámci skráteného legislatívneho konania. Predložená legislatíva počíta so zriadením Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento nový orgán má prevziať od ministerstva spravodlivosti agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť súčasný ÚOO.

Návrh prišiel bezprostredne po tom, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) prehral súdny spor o ochranu osobnosti so skupinou policajtov okolo Jána Čurillu. ÚOO vysvetľuje, že v tejto veci konal len v súvislosti s porušením zákona zo strany ministerstva vnútra, ktoré si nevyžiadalo súhlas pri postavení chránených oznamovateľov mimo služby. „Ministerstvo vnútra obišlo zákon a Správny súd v Bratislave v novembri potvrdil, že úrad postupoval správne,“ pripomína inštitúcia.

Kritika Žilinku

Postup, akým vláda a parlament postupujú pri schvaľovaní zákona o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Predsedovi NRSR doručil list, v ktorom uviedol, že podľa jeho presvedčenia neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa návrh prerokúva.

Zdôraznil, že vláda zvolila neštandardný spôsob kreovania nového úradu, keď ako dôvod na zrušenie existujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov nepostačuje iba rozširovanie jeho kompetencií či potreba reagovať na aplikačnú prax. „Zúženie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 21. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len ´Smernica´). Podľa Smernice informáciami o porušeniach sú tiež informácie o podozreniach, ku ktorým dôjde aj v organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce,“ argumentuje v liste generálny prokurátor Žilinka.