Fico obvinil ÚOO z politizácie: „Robí špinavú robotu“
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Premiér Robert Fico (Smer-SD) znovu obvinil Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) z politického pôsobenia a prepojenia jeho predsedníčky Zuzany Dlugošovej na opozíciu. Urobil tak v čase, keď poslanci rokujú o zrušení úradu v skrátenom legislatívnom konaní. ÚOO tieto tvrdenia odmieta a pripomína, že nemá kompetencie na konanie, ktoré mu politici pripisujú, keďže v trestnoprávnych veciach môže konať výlučne prokuratúra.
„Je to človek, ktorý je preukázateľne z radov opozície. Neviem, kde všade tá pani robila,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD) na utorkovej (2.12.) tlačovej konferencii na adresu riaditeľky Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) Zuzany Dlugošovej.
Zmení sa vedenie ÚOO?
Fico sa vyjadril, že o personálnych rozhodnutiach vo vedení ÚOO po schválení návrhu v Národnej rade SR nebude hovoriť on, ale parlament. „Ak si predchádzajúca garnitúra dala svojho pešiaka, svojho žoldniera, tak sa pýtame, prečo to máme tolerovať. Úrad, o ktorom sa dnes bavíme, robí špinavú robotu. Robí robotu v prospech ľudí, ktorí v rokoch 2020-2023 páchali závažnú trestnú činnosť,“ tvrdí Fico.
Pripomíname, že právnička Dlugošová sa stala predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti 5. februára v roku 2021. Do funkcie ju pritom zvolili poslanci NRSR, pričom ju podporilo 80 poslancov zo 117 prítomných.
Úrad nemá kompetencie ochraňovať osoby
Ako sme už informovali, o fungovaní úradu šíria podľa neho politici viacerých nepravdivých informácií. Úrad ako taký však neposkytuje, pri podozreniach z trestných činov tak robí výlučne prokuratúra. Pre pripomenutie, o vládnom návrhu, ktorý počíta so zrušením ÚOO a vznikom nového úradu, v súčanosti rokujú poslanci NR SR, a to v rámci skráteného legislatívneho konania. Predložená legislatíva počíta so zriadením Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento nový orgán má prevziať od ministerstva spravodlivosti agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť súčasný ÚOO.
Návrh prišiel bezprostredne po tom, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) prehral súdny spor o ochranu osobnosti so skupinou policajtov okolo Jána Čurillu. ÚOO vysvetľuje, že v tejto veci konal len v súvislosti s porušením zákona zo strany ministerstva vnútra, ktoré si nevyžiadalo súhlas pri postavení chránených oznamovateľov mimo služby. „Ministerstvo vnútra obišlo zákon a Správny súd v Bratislave v novembri potvrdil, že úrad postupoval správne,“ pripomína inštitúcia.
Kritika Žilinku
Postup, akým vláda a parlament postupujú pri schvaľovaní zákona o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Predsedovi NRSR doručil list, v ktorom uviedol, že podľa jeho presvedčenia neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa návrh prerokúva.
Zdôraznil, že vláda zvolila neštandardný spôsob kreovania nového úradu, keď ako dôvod na zrušenie existujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov nepostačuje iba rozširovanie jeho kompetencií či potreba reagovať na aplikačnú prax. „Zúženie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 21. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len ´Smernica´). Podľa Smernice informáciami o porušeniach sú tiež informácie o podozreniach, ku ktorým dôjde aj v organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce,“ argumentuje v liste generálny prokurátor Žilinka.