Žilinka kritizuje skrátené konanie pri vzniku nového úradu. Predsedovi NRSR zaslal list

BRATISLAVA / Generálny prokurátor Maroš Žilinka ostro namieta spôsob, akým vláda a parlament postupujú pri schvaľovaní zákona o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ide o legislatívu, ktorá má transformovať existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a zároveň na nový subjekt presunúť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov.

V liste, ktorý Maroš Žilinka doručil predsedovi Národnej rady SR, uviedol, že podľa jeho presvedčenia neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa návrh prerokúva.

Hovorí o porušení smernice Európskeho parlamentu

Zdôraznil, že vláda zvolila neštandardný spôsob kreovania nového úradu, keď ako dôvod na zrušenie existujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov nepostačuje iba rozširovanie jeho kompetencií či potreba reagovať na aplikačnú prax. 

„Zúženie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 21. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len ´Smernica´). Podľa Smernice informáciami o porušeniach sú tiež informácie o podozreniach, ku ktorým dôjde aj v organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce,“ argumentuje v liste generálny prokurátor Žilinka.

Prečítajte si tiež

Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov: Podľa opozície sa Šutaj Eštok snaží zbaviť nezávislej kontroly

Návrh podľa Žilinku nerešpektuje právny štát

„Poskytovanie ochrany oznamovateľov v trestnom konaní je dlhodobo v pôsobnosti prokurátorov, ktorí disponujú množstvom dôležitých poznatkov z jej praktického uplatňovania. Je na škodu veci, že tak významné zásady do inštitútu ochrany oznamovateľov sú realizované bez splnenia zákonných podmienok v skrátenom legislatívnom konaní, t.j. bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, ktoré by legitímnym spôsobom prispelo k zabezpečeniu ústavnosti a zákonnosti navrhovanej právnej úpravy,“ pokračuje Žilinka.

Podľa Žilinku takýto postup v právnom štáte vyvoláva otázky o legitímnosti samotnej legislatívnej zmeny. Zároveň upozornil, že navrhovaná úprava podľa neho zužuje ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na záväzky Slovenska voči právu Európskej únie. Za najzávažnejší problém označil fakt, že celý návrh podľa neho nerešpektuje princípy právneho štátu, najmä zákaz retroaktivity a princíp legitímneho očakávania.

Prečítajte si tiež

Šutaj Eštok prehral súd s policajtmi okolo Čurillu. Minister reaguje na rozsudok

Vláda obvinenia odmieta

Vláda a predkladateľ, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), obvinenia odmietajú. Minister na tlačovej konferencii vyhlásil, že súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov nemá s nezávislosťou nič spoločné a podľa neho funguje ako „hlasná politická trúba opozície“.

Tvrdí, že doterajší systém ochrany oznamovateľov umožňoval udeľovať ochranu bez možnosti preskúmania zo strany zamestnávateľa, čo viedlo k nerovnováhe a nejasnostiam. Podľa neho si úrad mohol vykladať zákon podľa vlastnej potreby a nová legislatíva má priniesť jasné, vyvážené a spravodlivé pravidlá.

Minister zároveň argumentuje tým, že nový úrad bude mať širší záber, keďže okrem ochrany oznamovateľov prevezme aj agendu odškodňovania obetí trestných činov z rezortu spravodlivosti.

Opozičné strany však vidia v návrhu politickú motiváciu

Poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová označila zmenu za osobnú pomstu ministra vnútra a pokus premiéra Roberta Fica prekryť zlyhania koalície. Podľa nej žiadna medzinárodná ani vnútroštátna inštitúcia nepožadovala transformáciu ÚOO, ide teda iba o krok iniciovaný samotným ministrom.

Upozornila, že navrhované zmeny môžu zhoršiť ochranu oznamovateľov a zároveň rozvrátiť systém odškodňovania obetí trestných činov, keďže nový úrad podľa nej nemá dostatočné finančné ani personálne kapacity. Opozičné strany rovnako pripomínajú, že návrh môže byť v rozpore s európskym právom aj ústavou, a poukazujú na riziko konania zo strany Európskej komisie.

Kritizujú aj skutočnosť, že vláda si v zrýchlenom režime presadzuje rušenie nezávislej inštitúcie, ktorej fungovanie je ukotvené aj v európskom práve, a uprednostňuje tento krok pred riešením naliehavých ekonomických problémov, ktorým Slovensko čelí. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom režime, ktorý vyvolal ostré politické spory. Situáciu monitorujeme.