Žilinka uplatnil zásadnú pripomienku k novele Trestného zákona: Poukazuje na jej slabiny

BRATISLAVA / Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti oznámil, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely Trestného zákona z dielne Ministerstva spravodlivosti SR uplatnil zásadnú pripomienku.

„Štát je povinný zabezpečiť ochranu spoločnosti pred útokmi proti majetku,“ napísal Žilinka. Podľa jeho slov sa pripomienka týka doplnenia Trestného zákona o ustanovenie, ktoré by smerovalo k efektívnejšej ochrane spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží.

Generálny prokurátor zdôraznil, že cieľom návrhu je umožniť individuálne posúdenie každého činu a jeho trestnosti. Súd by mal mať podľa neho možnosť zohľadniť možnosti individualizácie trestu, vrátane alternatívnych sankcií bez nutnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako aj odklony v trestnom konaní (napríklad dohody o vine a treste).

„Akceptovaním návrhu by boli vytvorené legislatívne podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchateľmi, ich výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti, ale aj reparáciu škodlivého následku a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľov spoločnosťou,“ uviedol Žilinka.

Prečítajte si tiež

Žilinka kritizuje novelu Trestného zákona: Zrušila efektívny nástroj na ochranu spoločnosti

Čo to znamená v praxi?

„Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas pripomienkujúceho orgánu a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní. Zásadné pripomienky uplatňuje len minister alebo štátny tajomník (čl. 41 ods. 1); to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní alebo o zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky alebo návrhu opatrenia,“ uvádza sa v legislatívnych pravidlách vlády SR z roku 2024.

V praxi väčšinou končí zásadná pripomienka rozporovým konaním, kde sa predkladateľ a pripomienkujúci orgán snažia nájsť kompromis alebo upraviť návrh zákona tak, aby sa minimalizoval konflikt. Deje sa tak v prípade, ak sa strany nedohodnú v rámci pripomienkového konania. Ide teda o významný signál nesúhlasu. Rozporové konanie potom slúži ako štandardný mechanizmus na riešenie takýchto zásadných nesúhlasov a umožňuje formálne diskutovať o pripomienke.