Začiatok vyučovania až o 8.30 h? Jedna škola už tak funguje, ministerstvo váha

Tínedžeri spia menej, než by mali

Nedostatok spánku sa stáva problémom, ktorý sa prejavuje aj v školských laviciach. Odborníci upozorňujú, že najmä starší školáci nemajú dostatok času na nočný odpočinok. „My zbierame dáta od 11-, 13- až 15-ročných. Hlavne tí starší, viac ako polovica z nich spí menej, ako by mala, čo je menej ako osem hodín,“ vysvetlila Michaela Kostičová, prednostka Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa Zuzany Matzovej, predsedníčky výboru Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, niektoré výskumy naznačujú, že deti dnes spia výrazne menej ako v minulosti. Jedným z dôvodov sú zmeny, ktoré prichádzajú s dospievaním. Tínedžeri totiž môžu mať prirodzene posunutý čas zaspávania. „Práve v tom období dospievania sú tam zmeny, ktoré spôsobujú, že tie deti vlastne fyziologicky nechcú ísť spať,“ vysvetlila Kostičová.

Mobily pred spaním problém ešte zhoršujú

Dospievajúci často zostávajú hore aj vtedy, keď vedia, že by už mali spať. Večer totiž vnímajú ako jediný čas, keď môžu dobehnúť aktivity, na ktoré počas dňa nemali priestor. „Hovoria o tom, že oni majú nedostatok času cez deň. Čiže jediný čas, kedy nastane, je ten večer, a oni vlastne uprednostnia iné aktivity, hoci vedia, že by mali ísť spať,“ povedala Kostičová.

Prečítajte si tiež

Školský rok priniesol reformu: Menej bifľovania, viac osobnosti. Ako sa zmení vyučovanie?

​

Významnú úlohu zohrávajú aj digitálne technológie. Iveta Neuschlová, zástupkyňa prednostky Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Národného ústavu detských chorôb, odporúča odložiť mobil a ďalšie obrazovky dostatočne dlho pred spaním. „Od posledného pozretia do nejakej digitálnej technológie by mal byť odstup hodinu, hodinu a pol. Kedy váš mozog dostane konečne impulz, že by mohol spať,“ vysvetlila.

Odborníci odporúčajú posunúť začiatok vyučovania

Jedným z riešení by podľa odborníkov mohol byť neskorší začiatok vyučovania. Počas víkendov totiž deti často vstávajú neskôr, čím si môžu doplniť chýbajúci spánok. Pozitívny efekt neskoršieho začiatku vyučovania podľa Kostičovej potvrdili aj zahraničné štúdie. „Vlastne ten posun začiatku vyučovania. My to máme ako prvé odporúčanie v tej národnej správe. Na to je najviac dôkazov,“ uviedla odborníčka.

Začiatok vyučovania posunutý o 30 až 60 minút môže podľa nej priniesť pozitívne výsledky. Takýto režim už funguje napríklad na Súkromnom gymnáziu Felix v Bratislave, kde sa vyučovanie začína o 8.30 h. Nulté hodiny tam nemajú. „Začíname o 8.30 h. Už na základnej škole sa začína o 7.30 h. Štrnásť rokov takto fungujeme. Na tých prvých hodinách, ktoré začínajú neskôr, sa určite učí lepšie,“ povedal riaditeľ školy Ivan Bezák.

Študenti podľa vlastných slov oceňujú najmä viac času na spánok a lepšie sústredenie počas vyučovania. „Je aj viac času na spánok. Potom v škole viem sa lepšie sústrediť a mám aj oveľa lepší výkon,“ opísala študentka Lenka. Jej spolužiačka Dorotka oceňuje aj jednoduchšie ranné cestovanie. „Ja som na základnú školu chodila na ôsmu. Cestovanie bolo náročné, ale teraz sa tej špičke vyhnem úplne a vnímam to, že si lepšie oddýchnem,“ povedala.

Minister Drucker plošnú zmenu zatiaľ neplánuje

Školy dnes majú možnosť prispôsobiť začiatok vyučovania svojim podmienkam. V praxi však môže byť takáto zmena komplikovaná, napríklad pre nadväznosť na školské dopravné spoje. Minister školstva Tomáš Drucker potvrdil, že školy majú určitú flexibilitu. Plošný posun začiatku vyučovania však zatiaľ nie je prioritou rezortu. „Ja sa vôbec nebránim odbornej diskusii, ale nateraz takáto téma nemá prioritu,“ uviedol minister.

Prečítajte si tiež

„Bezpečnosť našich detí je absolútne kľúčová.“ Šutaj Eštok predstavil plán ochrany škôl

​

Nedostatok spánku ovplyvňuje pozornosť aj stravovanie

Dlhodobé skracovanie spánku sa podľa odborníkov môže prejaviť nielen únavou, ale aj problémami so sústredením a pozornosťou. „Tých osem hodín potrebuje a keď si ich uberá, tak, samozrejme, vzniká chronická nespavosť, porucha pozornosti, nevedia sa koncentrovať,“ upozornila Neuschlová.

Nedostatok odpočinku môže ovplyvňovať aj stravovacie návyky. Kostičová poukázala na to, že unavené deti sa snažia počas dňa udržať si energiu aj prostredníctvom sladkostí. Odborníci preto odporúčajú budovať správne návyky už od detstva.

Pomôcť môže pravidelný čas zaspávania, dostatok pohybu počas dňa aj zatemnená miestnosť na spanie. Ak tínedžer napriek tomu v noci nespí dostatočne dlho, podľa Kostičovej môže byť jedným z riešení aj pravidelný krátky odpočinok po návrate zo školy.

Dôležité je tiež všímať si psychickú pohodu detí a rozprávať sa s nimi o tom, ako sa cítia. Dostatok spánku totiž nie je len otázkou ranného vstávania, ale aj ich každodenného fungovania a zdravia.

Deťom a poruchám spánku sa venovala Barbora Jánošová aj v staršej reportáži: 

​