Nemáte vysokú školu? Pre mnohých zamestnávateľov to už nie je problém. Prax môže zavážiť viac

Máte roky skúseností, no chýba vám vysokoškolský titul? Kedysi neprekonateľná prekážka, dnes sa situácia na trhu práce mení. Zistili sme, ako zamestnávatelia vnímajú vzdelanie a akú váhu prikladajú praxi či diplomu.

Časy, keď vysokoškolský diplom otváral dvere na pohovor takmer automaticky, sú preč. Dnes sa trh práce vyvíja a s ním aj nároky zamestnávateľov. Čoraz viac firiem sa zameriava na to, čo uchádzač skutočne vie a aké skúsenosti má za sebou. Gabriel Tóth, zakladateľ a majiteľ digitálnej PR agentúry, vidí neustále vzdelávanie ako kľúčovú poistku pre dobrú prácu. „Dnes, ak chcete mať dobrú prácu, jedinou poistkou je neustále sa vzdelávať,“ hovorí.

Kde sa bez diplomu nezaobídete?

Napriek tomuto trendu však existujú profesie, kde je vysokoškolské vzdelanie naďalej nevyhnutné. HR konzultantka pre ľudské zdroje Anna Janošková zdôrazňuje: „V zdravotníctve, v práve, v škole, pri niektorých technických alebo vedeckých pozíciách.“ Tu diplom nie je len formalita, ale základný predpoklad pre výkon danej práce a kvalifikovanú prax.

Prečítajte si tiež

Písať si akademický titul. Áno či nie?

Aké vzdelanie skutočne hľadajú?

Vysokoškolský diplom nie je podmienkou pri väčšine pracovných ponúk. Na portáli Profesia.sk ho v súčasnosti vyžaduje len každý piaty inzerát, pričom tento podiel zostáva stabilný už štyri roky. Ľubica Melcerová, hovorkyňa Alma Career Slovakia, dodáva: „Zamestnávatelia v najväčšej miere vyžadujú stredoškolské vzdelanie s maturitou, nasleduje stredoškolské bez maturity a vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.“

Obzvlášť v odvetviach ako IT, marketing, obchod či kreatívne profesie, má prax a kvalitné portfólio často väčšiu váhu než akademický titul. Príkladom je devätnásťročný Jakub Chovanec. Ten sa už počas strednej školy venoval realitám a po maturite sa rozhodol pre plnú kariéru realitného makléra namiesto vysokoškolského štúdia. „Ja osobne som tento rok zmaturoval, na výšku som nešiel a realitám som sa venoval už počas strednej školy,“ hovorí Jakub.

Formálne uznanie neformálnych zručností

Dobrou správou pre ľudí s praktickými skúsenosťami je, že sa čoraz väčšiu váhu pripisuje zručnostiam získaným mimo formálneho vzdelávania. Ako poukazuje Lucia Lednárová Dítětová, manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov, legislatíva už reflektuje túto zmenu. „Aj legislatíva už na to myslí, že si viem ako dospelý človek overiť svoje zručnosti, ktoré som dosiahol v praxi mimo vysokoškolského vzdelania,“ vysvetľuje, čo otvorí nové možnosti pre certifikáciu neformálneho vzdelávania.

Viac než len titul

Dáta Svetového ekonomického fóra však jasne ukazujú, že až 14 z 15 najrýchlejšie rastúcich profesií stále primárne vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Lucia Lednárová Dítětová k tomu dodáva: „Nemôžeme predpokladať, že ten dopyt po vysokoškolákoch bude klesať.“

Hodnota vysokej školy navyše presahuje samotný diplom a získané vedomosti. Gabriel Tóth vyzdvihuje aj to, že si študent vytvorí sieť kontaktov, spolužiakov, z ktorých potom ťaží. Tieto sociálne väzby a networking môžu byť pre budúcu kariéru rovnako cenné ako akademické znalosti.