Bombové hrozby ochromili lety v Európe. Podozrenia smerujú k Rusku

Lietadlá odkláňali, do vzduchu vzlietli aj stíhačky

Bombové hrozby prichádzali vo štvrtok jedna za druhou a postupne zasahovali letecké spoločnosti aj letiská naprieč Európou. Bezpečnostné zložky ich vo väčšine prípadov vyhodnotili ako dostatočne závažné na to, aby pristúpili k preventívnym opatreniam. Viaceré lietadlá museli zmeniť trasu. V Taliansku dokonca nasadili vojenské stíhačky, ktoré sprevádzali jedno z ohrozených lietadiel. Výnimkou bolo londýnske letisko Heathrow, kde hrozba neviedla k podobnému zásahu. Hoci sa všetky varovania ukázali ako nepravdivé, bezpečnostné orgány ich nemôžu automaticky ignorovať. Každé ďalšie oznámenie totiž môže predstavovať skutočné nebezpečenstvo.

Podozrenia smerujú k Rusku

Podľa BBC vyvoláva otázniky najmä skutočnosť, že bombové hrozby prišli v krátkom čase a zasiahli viacero európskych krajín súčasne. Incidenty navyše nasledovali po sérii ďalších podozrivých udalostí. Európa v uplynulých mesiacoch čelila kybernetickým útokom, záhadným preletom dronov nad citlivými objektmi či narušeniu fungovania dôležitej infraštruktúry. V posledných dňoch sa objavili aj prípady vzdialeného hackerského napadnutia mraziacich zariadení v supermarketoch a krvnej banky. Pozornosť vyvolal tiež podozrivý incident na poľskej hranici s Ruskom. BBC pripomína aj augustový dronový útok na nemecké letisko Lipsko/Halle, z ktorého nemecký minister vnútra verejne obvinil Moskvu. Tieto udalosti podľa niektorých pozorovateľov zapadajú do spôsobu vedenia takzvanej hybridnej vojny.

Prečítajte si tiež

Bombové vyhrážky narušili leteckú dopravu v Európe. Na pražskom letisku preverovali štyri lietadlá

​Hybridná vojna bez otvoreného vojenského konfliktu

Hybridné operácie môžu zahŕňať kybernetické útoky, sabotáže, dezinformačné kampane či narúšanie dopravy a kritickej infraštruktúry. Ich charakteristickým znakom je, že pôvodcovia často zostávajú v anonymite a zodpovednosť za útoky možno len ťažko dokázať. Zároveň ide o aktivity, ktoré spravidla nedosahujú intenzitu otvoreného vojenského útoku, a preto automaticky nevyvolávajú reakciu NATO podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

 Rusko má podľa BBC dôvod na nespokojnosť so západnými krajinami, ktoré vojensky a politicky podporujú Ukrajinu. Niektorí ruskí blogeri dokonca naznačovali, že keď ukrajinské drony narúšajú prevádzku ruských letísk a západné sankcie obmedzujú ruské letecké spoločnosti, podobné problémy by mali pocítiť aj európske štáty. Takéto vyjadrenia však nie sú dôkazom, že Moskva stojí za aktuálnymi bombovými hrozbami.

Záhadný e-mail od extrémistickej skupiny

Jednou zo stôp, ktoré bezpečnostné orgány preverujú, je výhražný e-mail zaslaný vo štvrtok ráno letiskovým úradom v Ríme. Jeho odosielateľ sa označil za príslušníka skupiny „Bojovníci Mužského štátu“. Názov môže odkazovať na ruské krajne pravicové zoskupenie známe ako Mužská légia. Ide o extrémistickú skupinu, ktorú v roku 2021 zakázal moskovský súd. Napriek zákazu si zachovala desaťtisíce priaznivcov na platforme Telegram a po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 ju verejne podporovala. Nie je však jasné, či e-mail skutočne pochádzal od tejto skupiny. Je možné, že jej názov zneužil niekto iný s cieľom zakryť svoju identitu.

Dôkazy zatiaľ chýbajú

Napriek podozreniam sa podľa BBC do štvrtkového večera neobjavili žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by falošné bombové hrozby spájali s Ruskom, Iránom alebo skupinami konajúcimi v ich mene. Pre vyšetrovateľov preto zostáva najdôležitejšie zistiť, odkiaľ výhražné správy pochádzali, kto ich odoslal a aký bol ich skutočný cieľ.Polícia, letiskové úrady aj ministerstvá dopravy musia zároveň hľadať spôsob, ako pri podobných incidentoch zabezpečiť bezpečnosť cestujúcich bez toho, aby falošné hrozby opakovane paralyzovali leteckú dopravu.