Smetiarske autá sa stali kultúrnym dedičstvom Holandska. Dôvod vás možno prekvapí

Holandsko eviduje na svojom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva približne 400 tradícií a zvykov. Najnovšie medzi ne pribudla aj nezvyčajná rotterdamská tradícia spájajúca odvoz odpadu s literatúrou. Informuje o tom portál Novinky.cz.

Jej začiatky siahajú do roku 1988, keď miestne komunálne služby nadviazali spoluprácu s Medzinárodným festivalom poézie. Na smetiarskych autách sa vtedy začali objavovať básnické verše. Ako prvý sa na vozidlách objavil text holandského básnika Julesa Deeldera: „Báseň je posolstvo.“ Keďže spolupráca nemala stanovený dátum ukončenia, pokračuje dodnes. Na rotterdamských smetiarskych vozidlách sa za ten čas objavilo viac ako 150 rôznych veršov.

Poézia priamo v uliciach mesta

Projekt si získal uznanie aj vďaka tomu, že literatúru prináša medzi ľudí nenápadným a prirodzeným spôsobom. „Nie je to hlasné vyhlásenie, ale tichá, nepretržitá prítomnosť poézie v meste. Verše dokážu upútať pozornosť ľudí a podnecujú ich, aby sa pozreli, čítali a premýšľali,“ uviedla riaditeľka festivalu poézie Diana Chin-A-Fatová.

Na smetiarskych autách sa počas rokov objavili texty známych holandských aj svetových básnikov. V súčasnosti však dostávajú priestor aj začínajúci autori či deti.

Prečítajte si tiež

Smetiari majú nečakaného pomocníka: Má iba šesť rokov a prácu berie veľmi vážne

Svoj verš dostala na auto aj 13-ročná školáčka

Jedným z príkladov je školská súťaž z roku 2023. Jej víťazkou sa stala vtedy 13-ročná Leah Nöllingová, ktorá zaujala myšlienkou: „To, že o tom nehovoríme, neznamená, že sa to nestalo.“

Výraznú stopu v Rotterdame zanechal aj básnik a exulant Josif Brodskij. Po vyhnaní zo Sovietskeho zväzu napísal okrem iného báseň Rotterdamský denník. V nej prirovnal mesto k ľuďom a pripomenul, že na rozdiel od nich sa nedokáže skryť pred dažďom. Tento verš sa dostal dokonca aj na budovu centrály rotterdamských komunálnych služieb.

Nezvyčajná tradícia získala oficiálne uznanie

Správcovia holandského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ocenili najmä dlhoročné prepojenie každodennej práce smetiarov s poéziou.