Netanjahuovi hrozí koniec pri moci. Jeho súper získal podporu väčšiny parlamentu

Izraelský prezident Jicchak Herzog vo štvrtok (5. 11.) ukončil povolebné konzultácie so zástupcami politických strán, ktoré sa dostali do nového parlamentu. Výsledky rokovaní ukázali výraznú prevahu opozičného lídra Gadiho Eizenkota. Bývalého náčelníka generálneho štábu izraelskej armády a predsedu strany Jašar odporučili na zostavenie vlády politické zoskupenia zastupujúce 67 poslancov, píše Haaretz. Doterajšieho premiéra Benjamina Netanjahua podporilo 46 zákonodarcov.

Zvyšných sedem poslancov, ktorí patria k ultraortodoxnej strane Zjednotený judaizmus Tóry (UTJ), neodporučilo ani jedného z kandidátov. Ide pritom o politický subjekt, ktorý v minulosti patril medzi Netanjahuových spojencov. Herzog však upozornil, že počet odporúčaní ešte automaticky neznamená schopnosť vytvoriť funkčnú vládu.

Prečítajte si tiež

Netanjahu tvrdil, že arabské strany ukradli voľby. Volebná komisia však nezistila žiadne podvody

„Výsledky konzultácií sa môžu zdať jasné, ale právomoc, ktorú mi zveruje zákon, spočíva v určení toho, kto je schopný zostaviť vládu. A to nie je úplne jasné vzhľadom na vzájomné odmietanie spolupráce medzi blokmi aj v rámci nich,“ uviedol prezident.

Rozhodujúcu úlohu zohrali arabské strany

Eizenkotove šance na získanie poverenia výrazne vzrástli po tom, ako mu podporu vyjadrili obe arabské politické zoskupenia zastúpené v Knesete. Spoločná kandidátka, ktorá získala 11 mandátov, aj strana Raam s ôsmimi poslancami sa rozhodli odporučiť Eizenkota za budúceho predsedu vlády.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Netanjahu voľby rozhodne neprehral, tvrdí bývalý diplomat Kuchyňa

Arabské strany tak môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť povolebné usporiadanie. Vo voľbách získali spolu rekordných 19 kresiel, čím výrazne posilnili svoje postavenie v parlamente. Spoločná kandidátka svoje rozhodnutie zdôvodnila snahou zabrániť návratu Netanjahuovej vlády k moci.

Podpora Eizenkota však neznamená, že sa obe arabské strany automaticky stanú súčasťou jeho kabinetu. Spoločná kandidátka naznačila, že by mohla podporovať novú vládu zvonka, zatiaľ čo Raam pripúšťa aj priamu účasť v koalícii. Práve spolupráca s arabskými stranami však predstavuje jednu z najväčších prekážok pri zostavovaní nového kabinetu.

Prečítajte si tiež

Netanjahu alebo Eisenkot? Izraelské voľby môžu skončiť patom, hovorí analytička

Podpora 67 poslancov ešte neznamená istú vládu

Vo voľbách z 27. októbra získal Netanjahuov pravicový a náboženský blok 53 kresiel. Opozičný blok vedený Eizenkotom obsadil 48 miest. Ani jedna skupina tak nedosiahla potrebnú väčšinu 61 mandátov v 120-člennom Knesete. Hoci Eizenkot získal odporúčania väčšiny poslancov, niektorí jeho súčasní spojenci odmietajú vytvoriť vládu závislú od podpory arabských politických strán.

Medzi najvýraznejších odporcov takejto spolupráce patrí predseda strany Jisrael Bejtejnu Avigdor Lieberman. Ten odmieta účasť vo vláde s Netanjahuom, no zároveň nechce podporovať kabinet, ktorého existencia by závisela od arabských strán. Eizenkot tak stojí pred náročnou úlohou. Musí nájsť spôsob, ako spojiť politické subjekty, ktoré sa síce zhodujú na potrebe výmeny premiéra, no majú zásadné rozdiely v predstavách o budúcom vládnutí.

+6 fotiek

Benjamin Netanjahu

Sám Eizenkot už skôr stanovil podmienky prípadnej spolupráce. Od potenciálnych koaličných partnerov požaduje okrem iného uznanie Izraela ako židovského a demokratického štátu, podporu povinnej vojenskej alebo civilnej služby a odsúdenie Hamasu ako teroristickej organizácie.

Netanjahu odmieta vládu závislú od arabských strán

Doterajší premiér Benjamin Netanjahu možnú spoluprácu opozície s arabskými politickými subjektmi ostro kritizuje. Ešte v pondelok vyzval na vytvorenie širšej národnej vlády, ktorej základom by bol jeho Likud. Argumentoval tým, že strana získala vo voľbách najviac mandátov spomedzi jednotlivých politických subjektov. Likud obsadil 27 kresiel, zatiaľ čo Eizenkotova strana Jašar získala 21.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Je Netanjahu prekážkou pre mier?

Netanjahu zároveň odmieta, aby sa na vládnutí podieľali arabské strany, ktoré obviňuje z podpory terorizmu a odmietania existencie židovského štátu. Predstavitelia opozície však zatiaľ neprejavili ochotu vstúpiť do vlády pod jeho vedením. Netanjahuovi oponenti mu vyčítajú rozdeľovanie izraelskej spoločnosti, korupčné obvinenia aj zlyhanie bezpečnostných zložiek pred útokom Hamasu zo 7. októbra 2023.

Prezident rozhodne v nedeľu

Hoci Eizenkot získal výrazne viac odporúčaní, konečné rozhodnutie patrí prezidentovi Jicchakovi Herzogovi. Izraelskí prezidenti tradične poverujú zostavením vlády politika s najväčšou podporou poslancov. Zákon však prezidentovi umožňuje prihliadať aj na to, kto má reálnu šancu vytvoriť stabilnú parlamentnú väčšinu. Herzog preto avizoval ďalšie osobné rozhovory s predstaviteľmi politických strán. „Mám v úmysle poveriť niektorého člena Knesetu vytvorením vlády túto nedeľu,“ oznámil prezident. Zároveň zdôraznil, že sa chce pokúsiť prekonať vzájomné politické rozpory a prispieť k vzniku stabilnej vlády.

Politik, ktorý poverenie získa, bude mať na zostavenie kabinetu 28 dní s možnosťou predĺženia o ďalších 14 dní. Do vzniku novej vlády zostáva Netanjahu na čele dočasného kabinetu. Ak sa politickým stranám nepodarí nájsť dohodu, Izrael môže čeliť ďalším parlamentným voľbám.

ARCHÍV: Prelomové voľby v Izraeli (27.10.2026):