Jasno
10°
Bratislava
Eugen
18.11.2026
Tieto generácie majú najväčšiu šancu dožiť sa 130 rokov. Patríte medzi ne?
Zdielať na

Tieto generácie majú najväčšiu šancu dožiť sa 130 rokov. Patríte medzi ne?

SVET / Dožiť sa stovky už nemusí byť konečnou hranicou ľudského života. Vedci na základe analýz úmrtnosti predpokladajú, že v nasledujúcich desaťročiach môžu padnúť historické rekordy dlhovekosti. Výskumy dokonca pracujú s možnosťou, že niektorí jednotlivci prekročia hranicu 130 rokov. Vedci zároveň označili generácie, ktoré by mohli mať na prekonanie doterajších rekordov najväčšiu šancu.

Archívne video

Čiperná babička z Vechca pri Vranove nad Topľou sa dožila 101. Pani Margita sa stala dokonca členkou známej ľudovej skupiny.

To najdôležitejšie z článku:

  • Vedci predpokladajú prekonanie rekordov dlhovekosti. Niektorí jednotlivci by mohli žiť viac ako 120 rokov.

  • Výskum upozornil na ľudí narodených v rokoch 1910 až 1950. Tieto generácie zažívajú výrazný posun úmrtnosti do vyššieho veku.

  • Hranica 130 rokov nie je podľa niektorých modelov vylúčená. Ide však o štatistické odhady, nie istotu.

  • Najdlhšie zdokumentovaný ľudský život trval 122 rokov a 164 dní. Rekord patrí Francúzke Jeanne Calment.

  • Dlhovekosť ovplyvňuje aj životný štýl. Dôležitú úlohu zohrávajú fajčenie, pohyb, stravovanie aj sociálne vzťahy.

Vedci označili ročníky s najväčším potenciálom

Ako informoval poľský portál Polsat News, výskumy naznačujú, že ľudstvo môže v nasledujúcich desaťročiach prekonať doterajšie rekordy v dĺžke života. Mimoriadne zaujímavé výsledky priniesla analýza vedcov Davida McCarthyho z University of Georgia a Po-Lin Wanga z University of South Florida.

Ich štúdia, publikovaná v roku 2023 v odbornom časopise PLOS ONE, skúmala údaje o úmrtnosti ľudí vo veku od 50 do 100 rokov v 19 priemyselne rozvinutých krajinách.

Výskumníci zistili, že generácie narodené približne medzi rokmi 1910 a 1950 zažívajú historicky nezvyčajný posun úmrtnosti do vyššieho veku. Znamená to, že ľudia z týchto generácií môžu dosahovať vyšší vek, než naznačovali predchádzajúce trendy. Podľa vedcov by práve starnutie týchto populačných ročníkov mohlo v nasledujúcich desaťročiach viesť k prekonaniu svetových rekordov.

Výskumníci odhadujú, že v niektorých krajinách sa môže vek, v ktorom sa úmrtnosť dostáva na mimoriadne vysokú úroveň, posunúť až o desať rokov. Zároveň upozorňujú, že ich prognózy závisia od zdravotných, spoločenských a ekonomických podmienok.

Dožijú sa niektorí ľudia až 130 rokov?

David McCarthy upozorňuje, že doterajšie rekordy nemusia predstavovať neprekonateľnú biologickú hranicu. Podľa informácií zverejnených University of Georgia jeho model predpokladá, že najdlhšie žijúca Britka narodená v roku 1940 by sa mohla dožiť približne 120 až 128 rokov. Podobné výsledky priniesol aj pri mužoch.

Polsat News zároveň uvádza McCarthyho odhad, podľa ktorého má najdlhšie žijúca Japonka z ročníka 1940 v jeho modeli približne 50-percentnú pravdepodobnosť, že prekročí hranicu 130 rokov.

Dôležité je však rozlišovať medzi prognózou pre najdlhšie žijúceho človeka z celej populačnej skupiny a pravdepodobnosťou dožitia jednotlivca. Výsledok neznamená, že polovica Japoniek narodených v roku 1940 sa dožije 130 rokov. Aj samotní autori výskumu upozorňujú, že presný vek budúcich rekordérov závisí od predpokladov použitých v matematických modeloch.

Rekord už takmer 30 rokov nikto neprekonal

Doteraz najdlhšie overený ľudský život patrí Francúzke Jeanne Louise Calment. Narodila sa 21. februára 1875 a zomrela 4. augusta 1997 vo veku 122 rokov a 164 dní. Jej rekord podľa organizácie Guinness World Records zostáva neprekonaný.

Medzi mužmi drží historický rekord Japonec Jiroemon Kimura, ktorý zomrel v roku 2013 vo veku 116 rokov a 54 dní. Najstaršou žijúcou osobou na svete je podľa dostupných overených záznamov Britka Ethel Caterham, ktorá 21. augusta 2026 oslávila 117. narodeniny. Jej vek potvrdili organizácie Guinness World Records a Gerontology Research Group.

Caterham sa narodila ešte v roku 1909 a patrí k mimoriadne malej skupine ľudí, ktorým sa podarilo prekročiť hranicu 117 rokov.

Ďalší výskum pracuje dokonca so 194 rokmi

Ešte odvážnejšie výsledky priniesol vedecký výskum zverejnený v júni 2026 v odbornom časopise npj Aging. Výskumníci zo Skolkovského inštitútu vedy a techniky a Inštitútu výskumu umelej inteligencie v Rusku sa pokúsili matematicky odhadnúť, ako dlho by človek dokázal žiť, keby bolo možné odstrániť takmer všetky mechanizmy biologického starnutia.

Vo svojom modeli ponechali predovšetkým účinky takzvaných somatických mutácií, teda genetických zmien, ktoré sa počas života postupne hromadia v bunkách.

Vedci zistili, že mimoriadne dôležitú úlohu pri starnutí zohrávajú bunky mozgu a srdcového svalu, ktorých schopnosť obnovy je obmedzená. Ich výpočty ukázali, že za takto zjednodušených hypotetických podmienok by sa medián dĺžky života modelovanej populácie mohol pohybovať približne medzi 146 a 194 rokmi.

Nejde však o potvrdenú maximálnu dĺžku ľudského života ani o predpoveď, že sa dnešní ľudia takéhoto veku skutočne dožijú. Model zámerne vylučuje viacero ďalších príčin starnutia, ktoré v skutočnom živote pôsobia súčasne.

Nie všetci vedci sú takí optimistickí

Otázka maximálnej dĺžky ľudského života zostáva medzi odborníkmi otvorená. Štúdia publikovaná v septembri 2026 v časopise Biogerontology analyzovala údaje zo 46 krajín. Jej autori Marta Gonçalves a Byung Mook Weon dospeli k záveru, že napriek rastúcej dĺžke života sa vek najstarších ľudí nemusí zvyšovať neobmedzene.

Ich základný matematický model naznačuje, že horná hranica rozdelenia dĺžky života by sa do konca storočia mohla pohybovať približne okolo 120 rokov. Autori však zdôrazňujú, že ide o výsledok konkrétneho štatistického modelu, nie o definitívne stanovenie biologického maxima.

Odlišné výsledky priniesla aj staršia prognóza publikovaná v odbornom časopise Significance. Podľa jej výpočtov existovala približne 13-percentná pravdepodobnosť, že sa aspoň jeden človek na svete do roku 2100 dožije 130 rokov. Pravdepodobnosť prekonania historického rekordu Jeanne Calment bola podľa tohto modelu naopak veľmi vysoká.

Priemerná dĺžka života sa postupne zvyšuje

Hoci sa vedci nezhodujú na absolútnej hranici dlhovekosti, štatistiky ukazujú, že ľudia dnes žijú podstatne dlhšie než pred niekoľkými desaťročiami. Podľa údajov poľského štatistického úradu GUS dosiahla v roku 2025 očakávaná dĺžka života pri narodení v Poľsku 75,4 roka u mužov a 82,5 roka u žien.

Pre porovnanie, v roku 1990 predstavovala 66,2 roka u mužov a 75,2 roka u žien. Tieto hodnoty však vyjadrujú priemernú očakávanú dĺžku života pri narodení. Nemožno ich zamieňať s maximálnym vekom, ktorý dokáže dosiahnuť výnimočne dlhoveký jednotlivec.

Čo nám môže život skrátiť?

Podľa Polsat News zohrávajú pri dĺžke života významnú úlohu každodenné návyky a zdravotný stav. K faktorom spojeným s kratším životom patria predovšetkým fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, obezita, nedostatok pohybu a nezdravé stravovanie. Negatívne dôsledky môžu mať aj chronický nedostatok spánku, osamelosť a sociálna izolácia.

Význam sociálnych vzťahov potvrdzuje aj rozsiahla štúdia publikovaná v auguste 2026 v odbornom časopise Nature Communications. Vedci analyzovali údaje od 277 489 dospelých účastníkov britskej databázy UK Biobank. Zistili, že osamelosť a sociálna izolácia sú spojené s kratším obdobím života bez závažných fyzických a psychických ochorení.

U žien vo veku 50 rokov, ktoré zažívali osamelosť aj sociálnu izoláciu, bola očakávaná dĺžka života bez závažného fyzického ochorenia o 2,4 roka kratšia než u žien bez týchto problémov. U mužov predstavoval rozdiel 1,7 roka. Pri očakávanej dĺžke života bez psychických ochorení dosiahol rozdiel 3,7 roka u žien a 5,8 roka u mužov.

ZDROJE: Polsat News, PLOS ONE, University of Georgia, Guinness World Records, Gerontology Research Group, npj Aging, Biogerontology, Statistics Poland (GUS), Significance, Nature Communications

Zdielať na
Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy