Tajomstvo dlhovekosti ukrýva táto dedinka. Ženy sa tu dožívajú sto rokov

Vedci skúmajú kombináciu stravy, každodenného prirodzeného pohybu, rodinného života aj genetiky. Na svahoch pohoria Marghine v centrálnej Sardínii leží nenápadná obec Bolotana. Žije v nej približne 2262 ľudí a desať z nich má najmenej sto rokov. To znamená približne 442 storočných ľudí na 100-tisíc obyvateľov – asi desaťnásobok sardínskeho priemeru a jedenásťnásobok priemeru Spojených štátov.

Práve tieto čísla zaujali výskumníka dlhovekosti Dana Buettnera a jeho tím. Bolotanu označujú za novú „modrú zónu“, teda oblasť s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou dlhovekosti. „Podľa niektorých ukazovateľov je Bolotana najvýnimočnejšou modrou zónou,“ povedal Buettner pre National Geographic.

Zatiaľ čo v niektorých už známych modrých zónach fenomén slabne, v Bolotane podľa neho počet storočných ľudí rastie.

Najväčšie prekvapenie predstavujú ženy

Výskumníci sa nespoliehali iba na tvrdenia obyvateľov o ich veku. Tím, v ktorom pôsobili aj Gianni Pes a gerontológ S. Jay Olshansky, preveroval historické záznamy. Údaje o narodeniach a úmrtiach porovnávali napríklad s krstnými a sobášnymi záznamami, aby potvrdili, že miestni storoční obyvatelia skutočne dosiahli uvádzaný vek. Výsledky ukázali niečo nezvyčajné.

Mimoriadne dobre vychádzajú najmä ženy. Pravdepodobnosť, že človek, ktorý sa v Bolotane dožil 70 rokov, dosiahne aj stovku, bola podľa výskumu 4,92 percenta u mužov a 13,83 percenta u žien. Ženy v Bolotane, ktoré dosiahli 70 rokov, tak mali približne trojnásobnú šancu dožiť sa stovky v porovnaní so 70-ročnými ženami v Spojených štátoch. Prečo je rozdiel medzi ženami a mužmi v tejto dedine taký výrazný, vedci zatiaľ nevedia s istotou vysvetliť.

Prečítajte si tiež

Japonské tajomstvo dlhovekosti nie je žiadny zázrak: Týchto 5 návykov zvládnete aj vy

​

Mäso iba približne päťkrát za mesiac

Výskumníci preto hľadali odpoveď aj v každodennom živote obyvateľov. Tradičná strava v Bolotane bola podľa ich zistení približne z 90 percent rastlinná. Ľudia jedli predovšetkým fazuľu, cestoviny, zemiaky a plodiny zo svojich záhrad. Mäso sa počas väčšiny ich života objavovalo na stole iba približne päťkrát za mesiac. Súčasťou jedálnička boli tiež olivy a olivový olej, pšenica či syr vyrábaný z mlieka miestnych oviec.

Dôležitým faktorom môže byť aj to, čo v jedálničku dlho chýbalo – vysoko spracované potraviny typické pre moderný západný spôsob stravovania. Buettner upozorňuje, že dovážané potraviny začali do oblasti výraznejšie prenikať až po roku 2005. V Bolotane dodnes nie sú prevádzky rýchleho občerstvenia, uvádza National Geographic.

Nemajú posilňovne. Pohyb však dostávajú každý deň

Ďalšia zvláštnosť výskumníkov prekvapila. Miestna lekárka ich upozornila, že v Bolotane prakticky nenájdu klasickú kultúru cvičenia a dedina nemá ani posilňovňu. To však neznamená, že jej obyvatelia žijú bez pohybu. Bolotana leží v kopcovitom teréne a každodenný život znamená chôdzu do kopcov, po schodoch a presuny pešo. Autá navyše nehrajú v živote miestnych takú dominantnú úlohu ako v mnohých moderných mestách.

Podľa Buettnera tak ľudia získavajú stredne intenzívnu fyzickú aktivitu každý deň bez toho, aby si museli naplánovať tréning.

Jedna domácnosť spája viac generácií

Ďalšiu časť skladačky môžu predstavovať rodinné vzťahy. V Bolotane sú bežné viacgeneračné domácnosti. Členovia rodiny si rozdeľujú starostlivosť o domácnosť a deti a zároveň zostávajú vo výraznom sociálnom kontakte. Výskumníci uvažujú, že práve tu by sa mohla ukrývať aj jedna z odpovedí na mimoriadnu dlhovekosť miestnych žien. Obec má poľnohospodársky aj pastiersky charakter.

Prečítajte si tiež

Recept na dlhovekosť? Vedci odhalili 8 potravín, ktoré jedia storoční ľudia najčastejšie

​

Podľa Buettnera to znamená, že väčší počet mužov zostáva v blízkosti domova a môže sa podieľať na každodenných povinnostiach. Ženy tak podľa jednej z hypotéz nemusia samy niesť takú veľkú záťaž spojenú s domácnosťou. Výskumníci však zdôrazňujú, že presnú príčinu zatiaľ nepoznajú. Významnú úlohu môže zohrávať aj genetika a tím ju chce ďalej skúmať.

Recept na stovku neexistuje

Výsledky preto nemožno interpretovať tak, že fazuľa, chôdza do kopca alebo život s početnou rodinou automaticky zabezpečia človeku sto rokov života. Bolotana je pre vedcov zaujímavá práve kombináciou viacerých faktorov – tradičnej prevažne rastlinnej stravy, prirodzeného každodenného pohybu, sociálnych väzieb, životného prostredia a možno aj genetických predpokladov.

Výskumníci sa navyše obávajú, že modernizácia môže tento unikátny fenomén postupne narušiť. Buettner upozorňuje, že s väčším rozšírením áut, smartfónov a vysoko spracovaných potravín by sa spôsob života miestnych mohol v priebehu jednej generácie výrazne zmeniť. Práve preto považuje dnešnú Bolotanu za jedinečnú príležitosť preskúmať, čo môže stáť za mimoriadnou dlhovekosťou jej obyvateľov.