Putin chce žiť 150 rokov. Ruskí vedci hľadajú tajomstvo dlhovekosti v krvi opíc
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MOSKVA / Ruskí vedci sa pustili do nezvyčajného výskumu, ktorý by mohol pomôcť spomaliť starnutie človeka. Odpovede hľadajú v krvi opíc, ktoré sa dožívajú vysokého veku. Za projektom stojí blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa dlhodobo zaujíma o možnosti predĺženia ľudského života. V minulosti dokonca hovoril o nesmrteľnosti.
Putin označil amerického miliardára Elona Muska za skutočného génia. Vyjadril sa tak počas prezentácie ministra pre digitálny rozvoj, keď informoval, že Rusko si buduje vlastný ekvivalent amerického systému Stirling.
To najdôležitejšie z článku:
- Putin sa zaujíma o možnosť dožiť sa 150 rokov a v minulosti hovoril aj o nesmrteľnosti.
- Ruskí vedci skúmajú krv dlhovekých opíc, aby odhalili mechanizmy starnutia.
- Kurčatovov inštitút má približne 7 000 opíc patriacich k 22 druhom.
- Výskum vedie Putinov blízky spolupracovník Michail Kovaľčuk, ktorý chce pomôcť predĺžiť ľudský život.
- Vedci zatiaľ neobjavili spôsob, ako výrazne predĺžiť život. Putin si podľa médií necháva dôkladne kontrolovať aj vlastné jedlo.
Vedci skúmajú krv opíc, ktoré sa dožívajú vysokého veku
V Rusku sa rozbehol výskum zameraný na pochopenie procesov starnutia. Odborníci z Kurčatovovho inštitútu analyzujú krv a zdravotný stav starších primátov v nádeji, že získané poznatky pomôžu predĺžiť ľudský život. Vedci sa sústreďujú na opice vo veku od 18 do viac ako 30 rokov. Podrobne skúmajú ich mozog, cievy a ďalšie orgány, aby zistili, akými zmenami organizmus počas starnutia prechádza. Inštitút má k dispozícii približne sedemtisíc opíc patriacich k 22 rôznym druhom. Na projekte spolupracuje aj Petrovského národné výskumné centrum chirurgie. Jeho riaditeľ Konstantin Kotenko vysvetlil, že vzorky krvi primátov poslúžia vedcom na podrobnejšie skúmanie biologických mechanizmov starnutia.
Za projektom stojí Putinov blízky spolupracovník
Kurčatovov inštitút vedie fyzik Michail Kovaľčuk, ktorý patrí do blízkeho okruhu ruského prezidenta Vladimira Putina a pôsobí aj ako jeho neformálny poradca pre vedecké otázky. Kovaľčuk má s výskumom ambiciózne plány. Podľa jeho slov by získané poznatky mohli vytvoriť základ nového systému umožňujúceho predlžovať ľudský život. Do úzkeho okruhu Putinových spolupracovníkov patrí aj jeho brat Jurij Kovaľčuk, miliardár a finančník. Samotný výskum je zatiaľ zameraný na pochopenie starnutia. Nie je dôkazom, že vedci už objavili spôsob, ako výrazne predĺžiť ľudský život.
Putin hovoril o nesmrteľnosti aj transplantáciách orgánov
Sedemdesiatštyriročný ruský prezident sa svojím záujmom o dlhovekosť netají. V septembri 2025 ho počas návštevy Číny zachytili kamery pri rozhovore s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Obaja štátnici diskutovali o možnostiach, ktoré by ľuďom v budúcnosti mohli umožniť žiť podstatne dlhšie než dnes. „Biotechnológie sa neustále vyvíjajú. Ľudské orgány možno opakovane transplantovať. Čím dlhšie žijete, tým mladším sa stávate a môžete dokonca dosiahnuť nesmrteľnosť,“ vyhlásil Putin. Čínsky prezident na jeho slová reagoval úvahou, že ľudia by sa ešte v tomto storočí mohli dožívať 150 rokov. „Niektorí predpovedajú, že v tomto storočí sa ľudia možno budú dožívať 150 rokov. Dnes ste v sedemdesiatke ešte dieťa,“ povedal Si Ťin-pching.
Prezidenta sprevádzajú lekári, jedlo mu kontrolujú
Putin podľa médií venuje mimoriadnu pozornosť aj vlastnému zdraviu a bezpečnosti. Na zahraničných cestách ho má sprevádzať niekoľko lekárov rôznych špecializácií. K dispozícii má údajne aj mobilné laboratórium, ktoré kontroluje potraviny na prítomnosť jedov a ťažkých kovov. Podľa zdroja z Kremľa, ktorého citoval portál The Moscow Times, ruský prezident cestuje aj s osobnými kuchármi. „Prezident má osobných kuchárov, ktorí s ním všade cestujú. Vozí si so sebou aj všetko jedlo a nápoje,“ uviedol zdroj.
ZDROJE: The Moscow Times; Kurčatovov inštitút