Američania chcú prekresliť mapu Ukrajiny. Putin by získal Donbas víťazstvom na papieri

Podľa informácií magazínu The Economist americkí vyjednávači skúmajú možnosť prekreslenia administratívnych hraníc Doneckej a Luhanskej oblasti. Takáto zmena by mohla Rusku umožniť deklarovať kontrolu nad celým Donbasom, hoci by niektoré územia zostali pod ukrajinskou správou. Myšlienka spočíva v tom, že by sa zmenili hranice regiónov na mape, nie nevyhnutne skutočné rozmiestnenie armád. Ukrajina by sa tak nemusela fyzicky vzdať kľúčových opevnených miest, ktoré jej vojaci v súčasnosti bránia. Vysvetľuje portál iDnes.cz.

Podľa ukrajinského portálu The New Voice of Ukraine ide o ďalší pokus amerických vyjednávačov nájsť riešenie, ktoré by ruského prezidenta presvedčilo podpísať mierovú dohodu.

Z dostupných informácií však nie je jasné, ako presne by sa mali hranice zmeniť ani či by takýto návrh prijala niektorá zo strán.

Viac si môžete pozrieť tu:

NEW: The Kremlin is attempting to center the ongoing US-Russia-Ukraine trilateral talks in Abu Dhabi around significant changes to the European security architecture — an effort to revive its 2021 ultimatums to the United States and NATO about rolling back NATO’s presence in Europe. (1/2)

— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) November 11, 2026

V hre je aj návrat ruských energií na európsky trh

Americkí vyjednávači podľa medializovaných informácií naznačili aj možnosť obnovenia prístupu ruských fosílnych palív na európske energetické trhy. Takýto krok by však narážal na opatrenia Európskej únie v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorých cieľom je trvalé obmedzenie dovozu ruských energetických surovín.

Ukrajina aj jej európski partneri sa voči tejto možnosti postavili odmietavo. „S niečím takým nikdy nebudeme súhlasiť, kým bude vojna pokračovať,“ uviedol nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

Ukrajina pochybuje o amerických bezpečnostných zárukách

Ďalšou témou rokovaní sú bezpečnostné záruky, ktoré by mali zabrániť opakovaniu ruskej agresie po prípadnom uzavretí mierovej dohody. Americkí vyjednávači podľa The Economist tvrdia, že Putin by mohol akceptovať dvojstranné záväzky Spojených štátov voči Ukrajine, ktoré by vychádzali z princípov článkov 4 alebo 5 Severoatlantickej zmluvy. Článok 4 NATO upravuje konzultácie medzi spojencami v prípade ohrozenia bezpečnosti niektorého z nich. Článok 5 sa týka kolektívnej obrany v prípade ozbrojeného útoku.

Ukrajinskí predstavitelia však podľa magazínu pochybujú, či by americký prezident Donald Trump takéto záväzky v prípade potreby skutočne presadzoval.

Moskva zároveň nenaznačila ochotu súhlasiť s rozmiestnením mnohonárodných mierových alebo bezpečnostných síl na ukrajinskom území.

Prečítajte si tiež

Rusko, USA a Ukrajina zasadli za rokovací stôl. Prvý deň mierových rozhovorov sa skončil, Rubio hovorí o pokroku

Moskva naďalej trvá na svojich požiadavkách

Kremeľ podľa dostupných informácií neustupuje ani od svojich doterajších podmienok na ukončenie vojny. Od Kyjeva požaduje, aby ústavne zakotvil neutralitu Ukrajiny a výrazne znížil počet príslušníkov svojich ozbrojených síl v čase mieru.

Ukrajinskí a európski predstavitelia sa zároveň obávajú, že rozšírenie rokovaní o celkovú bezpečnostnú architektúru Európy by mohlo Rusku poskytnúť ďalší priestor na odďaľovanie dohody o okamžitom prímerí.

Rokovania v Abú Zabí pokračujú, Európania zostali mimo hlavného stola

V utorok (10. 11.) sa v Spojených arabských emirátoch začali dvojdňové rokovania predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov o možnostiach ukončenia vojny. Ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov informoval, že pred hlavnou časťou rozhovorov sa uskutočnili konzultácie so zástupcami Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, NATO a Európskej komisie.

Samotné trojstranné rokovania však prebiehajú medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou za sprostredkovania Spojených štátov. Moskva už vopred oznámila, že európski predstavitelia sa na nich priamo nezúčastnia. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ich neprítomnosť komentoval posmešne. „Čo sa týka účasti Európanov, tak prileteli do Abú Zabí, aby tam sedeli v hoteli,“ vyhlásil. Následne dodal, že si tam môžu „dobiť energiu a sústrediť sa na udržateľný mier“.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Otázku mieru na Ukrajine nie je možné vyriešiť bez Európy, hovorí politológ

Vyslanci USA sa stretnú s Putinom, následne pôjdu za Zelenským

Osobitní americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner vo štvrtok (12. 11.) odcestujú do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne sa v Dubline stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom agentúra ČTK.

Kushner to oznámil po skončení trojstranných rokovaní USA, Ruska a Ukrajiny v Abú Zabí, ktoré označil za veľmi produktívne, no zároveň zložité. Za najnáročnejšiu otázku považuje územné spory. Zdôraznil tiež potrebu zapojenia Európanov do rokovaní. Zástupcovia európskych krajín, NATO a EÚ síce boli v Abú Zabí prítomní, priamo za rokovacím stolom však nesedeli a s americkou a ukrajinskou delegáciou diskutovali iba na okraj.

Zelenskyj hovorí o konštruktívnych rozhovoroch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Dánska informoval, že účastníci utorkových rokovaní sa venovali aj humanitárnym otázkam. Diskutovali o výmene vojnových zajatcov a návrate ukrajinských detí do vlasti. Práve prepustenie zajatcov označil Zelenskyj za jednu z priorít ďalšieho postupu.

Trojstranné rokovania vyhodnotil ako konštruktívne. Podľa jeho slov sa delegácie zaoberali aj dlhodobými bezpečnostnými zárukami, ktoré by mali zabrániť obnoveniu vojny po prípadnom uzavretí mieru. Okrajovo sa dotkli aj potreby zmiernenia napätia.

Rozhovory v Abú Zabí majú pokračovať v stredu (11. 11.). Zatiaľ nie je známe, či sa návrh na prekreslenie hraníc Donbasu stane súčasťou prípadnej mierovej dohody.