Slovensko sa pripojilo k medzinárodnej koalícii

Rozhodnutie Slovenska nadväzuje na závery Európskej rady z 15. a 16. októbra 2026. Tie podporili všetky členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska a vyzvali na bezpečný a bezpodmienečný návrat všetkých nezákonne deportovaných a premiestnených ukrajinských detí a ďalších civilistov späť na Ukrajinu. Na základe týchto záverov požiadal premiér Robert Fico (Smer-SD) ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby posúdil možnosti zapojenia Slovenska do medzinárodnej koalície.

Blanár zdôraznil, že ochrana detí musí byť spoločnou prioritou a Slovensko chce pokračovať v pomoci ukrajinským deťom na území Ukrajiny aj u nás. „Slovenská republika dlhodobo a konzistentne presadzuje dodržiavanie medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a ochranu civilného obyvateľstva. Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou. Pripojením sa ku koalícii súčasne nadväzujeme na našu dlhodobú podporu ukrajinským deťom, ktorým pomáhame priamo na Ukrajine, ale tiež na Slovensku,“ vyhlásil minister.

Prečítajte si tiež

Rusko sa deportáciami ukrajinských detí dopustilo zločinov proti ľudskosti, vyhlásilo OSN

Slovensko sa podľa šéfa diplomacie na aktivitách koalície podieľalo aj pred oficiálnym pristúpením. Jej činnosť sledovalo a na zasadnutiach sa zúčastňovalo na pracovnej a pozorovateľskej úrovni. Téma ochrany ukrajinských detí bola zároveň súčasťou ďalších medzinárodných rokovaní a aktivít, do ktorých sa krajina zapájala.

Slovensko pomáha aj pri obnove škôl a ubytovaní detí

Ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo aj konkrétne formy pomoci, ktoré Slovensko Ukrajine poskytlo. Sumou 300-tisíc eur podporilo rekonštrukciu šiestich krytov v školách a materských školách v Černihivskej a Sumskej oblasti. Prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) a programu SlovakAid podporuje aj obnovu ďalšieho krytu a energetické zabezpečenie školy v meste Sumy. Slovensko sa zameralo aj na pomoc deťom, ktorých rodičia pracujú v záchranných a bezpečnostných zložkách. Doteraz zabezpečilo deväť rekreačných pobytov pre 195 detí ukrajinských záchranárov a policajtov.

Významnou súčasťou podpory je aj začlenenie ukrajinských detí do slovenského vzdelávacieho systému. Podľa ministerstva ich doň bolo integrovaných takmer 17-tisíc.

Prečítajte si tiež

Desaťtisíce ukrajinských detí bolo údajne unesených Putinovými lietadlami do Ruska

Koalícia má 53 členov vrátane Európskej únie

Medzinárodná koalícia za návrat ukrajinských detí vznikla 2. februára 2024. Jej hlavným cieľom je dosiahnuť bezpečný návrat detí, ktoré boli nezákonne deportované alebo násilne premiestnené v súvislosti s vojnou, a podporiť ich následnú reintegráciu a rehabilitáciu v súlade s medzinárodným právom. Po oficiálnom pripojení Slovenska má koalícia 53 členov. Okrem jednotlivých štátov sú jej súčasťou aj tri medzinárodné organizácie – Európska únia, Rada Európy a Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Z členských krajín EÚ sa do nej zapojilo 26 štátov. Koalícii spoločne predsedajú vlády Kanady a Ukrajiny.

Slovensko sa nepripojilo k spoločnému komuniké

Oficiálne zapojenie Slovenska do koalície prichádza po tom, čo sa krajina v polovici októbra nepripojila k spoločnému komuniké medzinárodnej iniciatívy za návrat ukrajinských detí. Téma sa dostala aj na rokovanie parlamentného výboru pre európske záležitosti, ktorý ju však napokon neprebral. Výbor mal o ukrajinských deťoch odvedených do Ruska rokovať 14. októbra. Na návrh poslanca Jána Mažgúta (Smer-SD) však koaliční poslanci bod z programu vyradili. Mažgút argumentoval tým, že rovnaká téma už bola zaradená aj do programu rokovania parlamentného pléna.

Prečítajte si tiež

Ukrajinské deti sú unášané do Ruska. Krajina potrebuje výraznejšiu pomoc od OSN

Opozícia upozorňovala, že návrh uznesenia predložila ešte v máji a poslanci sa k nemu dovtedy nedostali. Poslanec KDH Branislav Škripek sa na problematiku pýtal aj premiéra Roberta Fica. Zaujímalo ho, prečo sa Slovensko nepridalo k spoločnému komuniké a aké kroky v otázke návratu detí podniká. Fico vtedy uviedol, že Slovensko sa ku komuniké nepripojilo preto, že bolo iba pozorovateľom. Zároveň poukázal na inú formu pomoci, napríklad zriadenie ukrajinskej školy v Bratislave či rekreačné pobyty pre ukrajinské deti na Slovensku.

Mažgút po vyradení bodu z programu avizoval, že parlament by sa k návrhu uznesenia mohol dostať ešte počas pokračujúcej schôdze. Škripek rozhodnutie koaličných poslancov kritizoval. „Dnes je október a ešte sme sa nedostali na rokovanie. Je nám to naozaj nepríjemné, lebo je to medzinárodná hanba,“ vyhlásil. Kriticky sa vyjadrila aj poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková. „Naozaj sa hanbím za našu vládu a za nášho premiéra,“ uviedla.

Jediná krajina EÚ mimo iniciatívy

Ešte 9. októbra Slovensko figurovalo ako jediná členská krajina Európskej únie, ktorá sa nepripojila k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí. K iniciatíve sa vtedy prihlásilo 26 členských štátov EÚ. Slovenská republika sa zúčastňovala na jej aktivitách iba v pozícii pozorovateľa. Neúčasť Slovenska kritizovala opozičná SaS.

Jej predstavitelia upozorňovali, že násilné deportácie ukrajinských detí patria medzi najzávažnejšie dôsledky ruskej agresie a žiadali od ministra Juraja Blanára vysvetlenie, prečo sa krajina k iniciatíve nepripojila. Strana zároveň predložila parlamentné uznesenie, ktorým chcela vládu vyzvať na aktívne zapojenie do medzinárodného úsilia o návrat detí. Ministerstvo zahraničných vecí vtedy argumentovalo, že Slovensko sa na aktivitách koalície podieľa ako pozorovateľ a zároveň poskytuje Ukrajine humanitárnu pomoc. Poukazovalo najmä na rekonštrukciu školských krytov, rekreačné pobyty pre deti ukrajinských záchranárov a policajtov či začlenenie ukrajinských detí do slovenského vzdelávacieho systému.

Prečítajte si tiež

Slovensko ako jediná krajina EÚ nepodporila iniciatívu na návrat deportovaných ukrajinských detí

​