Syn Nicolasa Wintona: Ľudia sa nechávajú zvádzať jednoduchými sľubmi a prestávajú premýšľať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Príbeh muža, ktorý počas druhej svetovej vojny pomohol zachrániť 669 československých detí, nie je iba spomienkou na minulosť. Podľa jeho syna Nicka Wintona má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. V rozhovore pre Rozhovory 24 upozornil na politikov, ktorí ponúkajú jednoduché riešenia, na ľudí, ktorí prestávajú kriticky premýšľať, ale aj na nebezpečenstvo pasivity. Spomenul pritom netradičný príklad autobusu smerujúceho k útesu.
Ľudia sa nechávajú zvádzať jednoduchými sľubmi
Nick Winton, syn Sira Nicholasa Wintona, ktorý sa preslávil záchranou 669 československých detí pred nacizmom, dnes cestuje po Európe a šíri odkaz svojho otca. Pri pohľade na súčasnú spoločnosť má však obavy z toho, ako ľudia prijímajú informácie a ako sa rozhodujú. Upozorňuje najmä na politických lídrov, ktorí sľubujú rýchle a jednoduché riešenia komplikovaných problémov. „Príde nejaký líder, ktorý povie: Mám riešenie. To je všetko ich chyba. Zbavíme sa ich a tie problémy odídu. Alebo keď niekto povie: Zajtra to bude v poriadku, voľte mňa. A ľudia sú takto zvádzaní argumentmi, ktoré sú veľmi jednoduché, zdajú sa byť jednoduché, ale často tomu tak nie je,“ povedal v rozhovore v Rozhovory JOJ 24.
Za dôležité preto považuje, aby ľudia informácie čítali, overovali a premýšľali nad tým, či sú dôveryhodné. Podľa neho by sme nemali očakávať, že všetky problémy vyrieši jediný človek.
Autobus smerujúci k útesu: Takto opísal pasivitu spoločnosti
Svoje obavy ilustroval Nick Winton netradičným príkladom. Predstavme si autobus, v ktorom cestuje desať ľudí. Traja chcú pokračovať smerom k útesu, dvaja sú proti a zvyšných päť sa rozhodne nehlasovať. Výsledkom je, že autobus pokračuje v ceste k útesu. „Mám pocit, že na Západe je to trošku takto. Mnohí nám povedia: Poďme k tomu útesu. A mnohí ľudia nad tým len pokrčia plecami,“ vysvetlil.
Podľa neho je problémom práve nezáujem a neochota zapojiť sa do rozhodovania. Ak ľudia nechajú veci na ostatných, môžu sa podľa neho ocitnúť v situácii, ktorej sa pôvodne chceli vyhnúť. „Musíme byť veľmi opatrní v tom, čo hľadáme. A musíme viac spolupracovať. Musíme byť silní spolu, pretože jeden človek neurobí všetko,“ zdôraznil.
Odkaz jeho otca je aktuálny aj dnes
Nicholas Winton pomohol v roku 1939 zorganizovať transporty 669 detí z Československa do Británie. Jeho syn pripomína, že vtedajšia situácia si vyžadovala odvahu, iniciatívu a ochotu konať aj vtedy, keď sa zdalo, že prekážky sú neprekonateľné. Jeho otec sa riadil presvedčením, ktoré sa stalo aj názvom jeho knihy spomienok: Ak to nie je nemožné, malo by to byť možné.
Nick toto motto vysvetľuje aj dnešným školákom. Keď im niekto hovorí, že niečo nedokážu, mali by sa podľa neho zamyslieť, či je to skutočne nemožné, alebo iba nepohodlné a komplikované. Podobný prístup podľa neho potrebujeme aj v spoločnosti. Namiesto čakania na jedného človeka, ktorý všetko vyrieši, by sme mali prevziať vlastnú zodpovednosť.
Nestačí byť dobrým človekom, treba aj niečo urobiť
Najsilnejší odkaz svojho otca spája Nick Winton s obyčajnou ľudskou pomocou. Nestačí podľa neho iba súcitiť s niekým, kto sa ocitol v núdzi. Dôležité je urobiť konkrétny krok. „Keď budete len sedieť na gauči, neznamená to, že ste zlý, ale neznamená to, že ste dobrý. Čiže jeho motto alebo jeho presvedčenie bolo, že by sme sa mali zapojiť do pomoci pre ľudí, hľadať ľudí, ktorí potrebujú pomoc, a potom niečo urobiť,“ povedal. Zároveň zdôrazňuje, že pomoc nemusí byť veľká ani finančne náročná.
Niekedy môže ísť o obyčajný úsmev na človeka, ktorý prežíva ťažké obdobie. Inokedy o malý finančný príspevok, ktorý sa vďaka ďalším darcom premení na významnú pomoc.
Aj päť či desať eur môže zmeniť život
Nick Winton prišiel na Slovensko aj v súvislosti s piatym výročím fungovania neziskovej organizácie Donio. Pomáha jej získavať finančné prostriedky pre organizáciu, ktorá sa stará o onkologicky choré deti na Ukrajine. Práve tento projekt podľa neho ukazuje, že jednotlivec nemusí mať veľké finančné možnosti, aby dokázal pomôcť. „Jeden človek si myslí, že som príliš malý na to, aby som urobil nejaký rozdiel, ale keď každý prispeje troškou, tak môžu zmeniť životy,“ vysvetlil. Pripomenul, že aj príspevok päť či desať eur môže mať význam, ak sa k nemu pridajú ďalší ľudia.
Ťažká skúsenosť ho naučila žiť v prítomnosti
Nick Winton hovoril aj o vlastnej životnej skúsenosti, ktorá výrazne zmenila jeho pohľad na svet. Keď sa mu darilo v podnikaní, diagnostikovali mu nádor na mozgu. Lekári mu dávali prognózu štyri až päť rokov života. Práve vtedy si uvedomil, že príliš často odkladá život na budúcnosť. Myslel si, že šťastný bude až vtedy, keď dosiahne ďalší cieľ. „Nemôžete žiť v budúcnosti. Treba žiť v prítomnosti, v tomto okamihu,“ povedal.
Dnes si uvedomuje, že život je nepredvídateľný a že ani tie najlepšie plány nemusia vyjsť. Najväčšie životné lekcie podľa neho často prichádzajú práve v náročných obdobiach.
Dobro nemusí priniesť uznanie
V rozhovore sa dotkol aj otázky, či má človek o svojich dobrých skutkoch hovoriť. Podľa neho nie je nevyhnutné, aby ostatní vedeli o každej pomoci, ktorú niekomu poskytne. Ak človek navštívi niekoho, kto prežíva posledné týždne života, nemusí za to očakávať medailu ani verejné uznanie. Dôležité je podľa neho, aby sa dobré príklady šírili a inšpirovali ďalších. Pomáhať by sme mali preto, že je to správne, nie preto, aby sme za to niečo získali.
Celý rozhovor s Nickom Wintonom o odkaze jeho otca, dnešnej spoločnosti, politike aj osobných životných skúškach prináša relácia Rozhovory 24.