Z rukávov vypadávali rozdrvené ruky, zahynulo 9 ľudí. Pred 48 rokmi zabíjala v Košiciach električka

Písal sa pondelok 30. októbra 1978. Košičania sa chystali do práce a školy, v obchodoch sa začínali prípravy na blížiace sa Dušičky a v uliciach mesta panoval ranný ruch. Na sídlisku Terasa nastúpili cestujúci do električky číslo 6, ktorá smerovala k amfiteátru a ďalej do centra.

V dvoch vozňoch súpravy Tatra T3 sa viezlo približne 200 ľudí. Mnohí stáli, pretože miesta na sedenie boli obsadené. Krátko po siedmej hodine ráno sa električka pri zjazde z kopca dostala do pravotočivého oblúka pri zastávke Amfiteáter. Tam sa jej jazda zmenila na tragédiu.

Električka sa v zákrute prevrátila a narazila do stromov

Súpravu tvorili dva vozne typu Tatra T3 s evidenčnými číslami 229 a 298. Pri schádzaní kopca z Terasy smerom k Festivalovému námestiu dosahovala podľa neskorších rekonštrukcií rýchlosť približne 80 kilometrov za hodinu. V niektorých materiáloch sa uvádza rozpätie od približne 75 do 86 kilometrov za hodinu.

V blízkosti amfiteátra sa predný vozeň vykoľajil a prevrátil na ľavý bok. Následne sa šmýkal po vozovke, prešiel cez cestu a narazil do stromov na jej opačnom okraji. Zadný vozeň sa takisto vykoľajil, otočil sa približne o 180 stupňov a prevrátil na pravý bok. Aj jeho pohyb zastavili až stromy.

Náraz spôsobil rozsiahle poškodenie oboch vozňov. Rozbili sa okná, deformovala sa karoséria a časti súpravy zostali ležať na boku. Na mieste sa nachádzali zranení cestujúci a ľudia, ktorí sa im snažili pomôcť.

Podľa údajov uvádzaných v historických materiáloch zahynulo deväť ľudí. Desať cestujúcich utrpelo ťažké zranenia a ďalších 80 ľahšie. Medzi obeťami boli aj štyria ľudia mladší ako 18 rokov. Nehodu neprežila ani 26-ročná vodička električky Marta Lileková.

Róbert Berenhaut

Z vozňa sa ľudia dostávali cez okná, dievčatám vypadávali z rukávov rozdrvené ruky

STVR priniesla aj svedectvo jedného z preživších cestujúcich. Ján Nemec mal v čase nehody 18 rokov a cestoval v zadnom vozni. Ten cestoval do školy spolu so sestrou. Na električku dobehli na poslednú chvíľu, no súprava bola preplnená. Kým on sa ešte dostal dnu, jeho sestra už nenastúpila. Práve táto okolnosť jej zachránila život.

Počas jazdy si všimol, že električka ide nezvyčajne rýchlo. „Išli sme veľmi rýchlo z kopca," spomínal na rannú jazdu. Pri prvej zákrute sa podľa jeho spomienok vozidlo naklonilo tak, že cestujúci mali pocit, akoby išlo po dvoch kolesách. Následne sa vrátilo na všetky štyri, no pri ďalšom úseku pokračovalo bez zastavenia.

V ďalšej zákrute prišlo vykoľajenie. Predný vozeň narazil do stromu, pričom konár a časť kmeňa poškodili jeho strechu. Zadný vozeň, v ktorom sa nachádzal Nemec, sa prevrátil na bok.

Cestujúci sa snažili dostať z poškodených vozňov cez okná. Nemec opísal, že pri prevrátení zostal v zadnej časti súpravy pod ostatnými ľuďmi a von sa dostával medzi poslednými. Napriek otrasu a zraneniam sa následne snažil pomáhať ostatným.

Prečítajte si tiež

Bratislava si pripomína 130 rokov MHD. Do ulíc vyrazí posledná československá dvojnápravová električka

V prednom vozni sa nachádzala vodička Marta Lileková. Nemec sa k nej dostal a pokúsil sa jej pomôcť. Podľa jeho spomienok v tom čase ešte dýchala. Vodička však neskôr zomrela na následky vážnych zranení.

Podrobnejšie svedectvo o priebehu nehody aj o tom, čo nasledovalo bezprostredne po náraze, píše portál Košice Online. Nemec v ňom opísal aj to, ako sa ľudia dostávali z prevráteného zadného vozňa cez okná a ako po nehode hľadali svojich blízkych.

Na mieste zasahoval lekár Vojtech Blaško, v tom čase zástupca primára na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice v Košiciach, ktorý koordinoval prijímanie pacientov, poskytovanie pomoci a ich presuny na operačné sály či iné oddelenia, píše Korzár. Ten bol z následkov nehody otrasený. "Hoci som lekár zvyknutý na rôzne stavy, také niečo som dovtedy a ani odvtedy nevidel. Niektorí cestujúci mali zlomené panvy a strašné to bolo aj s mladými dievčatami, ktorým, keď sme rozopli oblečenie, z rukávov vypadli rozdrvené ruky... Amputácie ľavých rúk, pretože pravými sa zväčša cestujúci držali, utrpelo tuším šesť ľudí."

O život prišli štyria mladí ľudia

Medzi deviatimi obeťami boli ľudia, ktorí cestovali do práce, aj študenti smerujúci do školy. Najmladšie obete mali iba 14 rokov.

Podľa zoznamu zverejneného portálom Košičak.sk pri 47. výročí tragédie zahynuli 14-roční Jana Šestáková a Milan Žadanský, 17-ročné Galina Feciskaninová a Mária Harčariková, 36-ročný Igor Kolárik, 48-ročná Eva Lešková, 74-ročný Alexander Hric, 79-ročná Anna Garanská a 26-ročná vodička Marta Lileková.

Príbeh Jany Šestákovej sa do spomienok na nešťastie zapísal aj vďaka výpovedi jej matky Terézie. Štrnásťročná študentka sa v osudné ráno vybrala do školy spolu s kamarátkami. Podľa matky si obula nové čižmy, v ktorých sa chcela pochváliť spolužiačkam.

Keď sa dozvedela o nehode, začala dcéru hľadať. Spolu s manželom prechádzali nemocnice a zisťovali, či sa medzi zranenými nachádza aj ich dieťa. Nakoniec ju našli medzi obeťami. Matka ju podľa vlastných slov spoznala práve podľa nových čižmičiek.

Na stratu dcéry si spomínala aj po desaťročiach. Hovorila o tom, že Janka mala rada matematiku a zaujímala sa o zahraničný obchod. Smrť poznačila ju aj jej rodinu na dlhé roky, rovnako aj straty ostatných rodín.

imhd.sk

Fotograf si pri fotení uvedomil, že električkou zvykla chodievať aj jeho dcéra

Medzi ľuďmi, ktorí sa dostali na miesto krátko po nehode, bol aj košický fotoreportér Róbert Berenhaut. V osudné ráno prišiel do práce k Východoslovenským novinám. Keď si všimol, čo sa deje pri električkovej trati, začal fotografovať.

Zachytil prevrátené vozne, zásah záchranárov aj dianie na mieste tragédie. Fotografovať však mohol iba krátko, pretože ho príslušníci bezpečnostných zložiek upozornili, že to nie je dovolené, a poslali ho preč.

Až potom si uvedomil, že práve touto električkou zvykla cestovať do školy aj jeho dcéra Zuzana. Začal sa obávať, či sa nenachádzala v havarovanej súprave. Dcéra sa napokon objavila v škole živá a zdravá. Podľa jej otca sa chcela odviezť práve touto električkou, no bola taká plná, že sa do nej nezmestila. Počkala preto na ďalší spoj.

Berenhautove zábery patria medzi vzácne obrazové dokumenty tragédie. Neskôr ich využili média v článkoch a reportážach, ktoré sa k udalosti vracali pri jednotlivých výročiach. Zachované fotografie vznikli v čase, keď polícia obmedzovala dokumentovanie miesta havárie. Ide o doteraz jediné známe fotografie z miesta tragédie.

Vyšetrovanie pripísalo nehodu vodičke

Po tragédii sa začalo vyšetrovanie, ktorého výsledky mali objasniť príčinu vykoľajenia. Uznesenie Odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti v Košiciach z 27. decembra 1978 pripísalo nehodu nesprávnej technike jazdy vodičky.

Podľa záverov vyšetrovania mala električka pri zjazde z kopca dosiahnuť vysokú rýchlosť a vodička mala na vzniknutú situáciu reagovať neskoro. V dokumente sa uvádzalo, že pri snahe zastaviť vozidlo používala ovládacie prvky, ktoré na zastavenie neboli určené, a neupozornila cestujúcich na možnosť použiť záchrannú brzdu.

Vyšetrovatelia podľa zachovaného uznesenia dospeli k záveru, že minimálne dve z troch bŕzd fungovali a pri správnom brzdení sa dalo vykoľajeniu zabrániť. Trestné stíhanie vodičky však bolo zastavené, pretože na následky zranení zomrela.

Tieto závery sa stali oficiálnou verziou udalosti. Časť svedkov a príbuzných obetí však s nimi nesúhlasila a upozorňovala na možnosť technickej poruchy.

Archív Marty Lilekovej

Pochybnosti sa týkali najmä bŕzd

Jednou z osôb, ktoré spochybňovali výlučnú zodpovednosť vodičky, bola jej kolegyňa Mária Guziová, uvádza Korzár. V čase nehody jazdila na električke po rovnakej trase za súpravou Marty Lilekovej. Neskôr uviedla, že počas jazdy cítila pach spáleného kovu, ktorý podľa nej mohol súvisieť s brzdením.

Guziová zároveň upozorňovala, že električky typu T3 mali podľa jej skúseností problémy s brzdami. Tvrdila, že pri určitých poruchách elektrických obvodov sa mohlo stať, že brzdový pedál nereagoval tak, ako mal. Vyšetrovatelia ju k prípadu nikdy nepredvolali.

Ďalšiu technickú hypotézu predložil odborník na železničnú dopravu Igor Jeřábek. Podľa neho mohla byť príčinou porucha elektrického obvodu, konkrétne prepálenie poistky zabezpečujúcej koľajnicové brzdy. Ak by sa táto poistka poškodila, električka podľa jeho vysvetlenia mohla stratiť schopnosť účinne brzdiť.

Odlišný názor mal súdny znalec Alojz Taraba, ktorý sa podieľal na pôvodnom vyšetrovaní. Zastával názor, že vodička v kritickej situácii nesprávne použila ovládacie prvky a súpravu bolo možné zabrzdiť, dodáva portál Slovenské pohrebníctvo

Technická porucha bŕzd zostala iba špekuláciou, ktorú sa nepodarilo jednoznačne potvrdiť, no rovnako tiež nemožno definitívne preukázať, že za nehodu zodpovedala iba vodička. V súvislosti s vyšetrovaním sa objavili tvrdenia, že vodička pred nehodou údajne upozorňovala na problémy s brzdami a mala dostať pokyn absolvovať ešte jednu jazdu.

Vyšetrovací spis sa nezachoval

Jedným z dôvodov, prečo sa prípad dodnes spomína ako nevyriešený či sporný, je chýbajúci kompletný vyšetrovací spis. Ten mohol obsahovať výpovede cestujúcich, vodičky, technické posudky aj ďalšie dokumenty, ktoré by pomohli posúdiť jednotlivé verzie udalosti.

V archívnej evidencii sa podľa portálu v skratKE zachoval záznam o vytvorení vyšetrovacieho spisu z 31. októbra 1978. V príslušnej kolónke bola uvedená pečiatka „Zničené“, bez dátumu a mena pracovníka, ktorý mal dokumentáciu zlikvidovať.

Z dostupných údajov preto nemožno spoľahlivo určiť, kto a kedy spis zničil. Jeho neprítomnosť však znamená, že dnešné rekonštrukcie vychádzajú najmä zo zachovaného uznesenia, podnikovej kroniky, fotografií a neskorších výpovedí svedkov.

Róbert Berenhaut

Rodiny obetí sa s oficiálnymi závermi nestotožnili všetky. Terézia Šestáková opakovane upozorňovala na rozpory v dostupných dokumentoch a pochybovala aj o tom, či vyšetrovanie dostatočne preverilo možnosť technickej poruchy.

Po nehode zaviedli bezpečnostné opatrenia

Tragédia mala následky aj pre fungovanie košickej mestskej hromadnej dopravy. Dopravný podnik prijal opatrenia, ktoré mali znížiť riziko podobnej udalosti na kritickom úseku trate.

Jedným z nich bolo zavedenie povinnej bezpečnostnej zastávky pri zjazde z kopca medzi nemocnicou a amfiteátrom. Električky mali pred nebezpečným úsekom zastaviť a následne pokračovať v jazde. Dopravný podnik zároveň zvýšil počet školení vodičov a pravidelných kontrol techniky jazdy. Vedenie dopravného podniku prijalo tieto opatrenia po skončení vyšetrovania. Ich cieľom bolo predchádzať podobným nehodám.

Prečítajte si tiež

Od katedry do električky: Učiteľ si v Bratislave privyrába riadením MHD

Zmeny sa dotkli aj samotných vozňov. Predný vozeň číslo 229 bol po havárii vyradený a zlikvidovaný. Zadný vozeň číslo 298 sa po oprave využíval ako merací vozeň až do roku 1999. V nasledujúcom roku dostali evidenčné čísla 229 a 298 nové vozidlá.

Pamätník pripomína obete dodnes

Pri 30. výročí tragédie v roku 2008 odhalili na mieste nehody pamätník obetiam. Jeho autorom bol sochár Zbynek Nišponský-Gut, ktorého neter sa v osudnej električke tiež viezla. Hoci stála v blízkosti vodičky, vyviazla bez vážnych zranení.

Pamätník sa nachádza pri amfiteátri, v blízkosti miesta, kde sa havarovaná súprava zastavila. Obyvatelia mesta a príbuzní obetí si tam pripomínajú tragédiu zapálením sviece a minútou ticha.

TASR/František Iván

Pietna spomienka sa konala aj pri 45. výročí v októbri 2023. Zúčastnili sa na nej predstavitelia mestskej časti aj niektorí príbuzní obetí. Účastníci si uctili pamiatku zosnulých a vyjadrili sústrasť rodinám, ktoré prišli o svojich blízkych.