Jasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Deti uchránili pred nacistami. Dokument Veroniky Homolovej Tóthovej zachytáva jeden z najsilnejších príbehov v dejinách
Zdielať na

Deti uchránili pred nacistami. Dokument Veroniky Homolovej Tóthovej zachytáva jeden z najsilnejších príbehov v dejinách

BRATISLAVA / V Bratislave prebiehalo nakrúcanie veľkej historickej scény do dokumentu o Wintonových deťoch. Tento muž v roku 1939 zachránil pred smrťou a nacistami stovky česko-slovenských detí, ktorým vybavil prijatie v náhradných anglických rodinách. Aj túto emotívnu rozlúčku rodičov s deťmi, odchádzajúcimi do Anglicka, uvidíte v pripravovanom filmovom dokumente "Ruky na skle" našej kolegyne a tiež úspešnej spisovateľky Veroniky Homolovej Tóthovej.

Železničné múzeum v Rači sa vrátilo o 80 rokov nazad. Nadšenci histórie aj dobrovoľníci sa obliekli do dobových šiat, aby zahrali scénu, kedy sa rodičia na stanici radšej vzdávajú detí a posielajú ich do Anglicka, aby ich uchránili pred nacistami. Hrajú to, čo táto pani, jedna z Wintových detí, zažila ako dieťa na vlastnej koži, a popísala to aj v dokumente. "Ja som mala 9,5 a sestra 3,5 roka. Dedko mi dal pamätník, kde napísal, že sa s nami lúči, a aby sme nezabudli, z ktorej zeme pochádzame. Horšie to bolo s mojou sestrou, ktorá bola tak šokovaná, že prestala hovoriť," opísala situáciu Lady Milena Grenfell-Baines.

"Ten film sa u nás volá Ruky na Skle, pretože je to tá spomienka tých detí, keď odchádzali vlakom a videli na peróne tých svojich rodičov," vysvetlila autorka dokumentu Veronika Homolová Tóthová. 

"Tieto deti si po 75 rokoch uvedomili, že tí najväčší hrdinovia tejto akcie sú ich rodičia. Pretože oni sa museli rozhodnúť, či tie svoje deti naozaj pustia do toho neznámeho kraja," poznamenala ďalej Veronika. Celosvetová zbierka bola úspešná a pamätník je symbolický. Z jednej strany okna vagóna sú detské odtlačky a z druhej odtlačky rodičovských rúk. Dokument ale nie je len o tom, kto boli rodičia piatich Wintonových detí. Na záchrane sa totiž podieľalo aj množstvo ďalších ľudí. "Napríklad v Československu tie samotné transporty organizovali najmä dve ženy. Jedna sa volala Marie Šmolková, na jej pohrebe rečnil Ján Masaryk, ktorý povedal, že sa na túto ženu nesmie nikdy zabudnúť," podotkla.

Myslieť musela na to, aby herci nezabudli dať dolu z rúk moderné hodinky, mobil alebo aby v zábere neboli paneláky. V maskérni televízie vznikali dobové účesy. Práve zohrať dobové oblečenie, kufre, dojčenské fľaše či hračky bolo náročné. 

Príprava filmu trvá už tretí rok. Mali veľké šťastie a natočili mnohé neopakovateľné zábery. S pamätníčkou sa v Anglicku dostali do jej starej československej školy na poslednú chvíľu a našli ju tak ako si ju pamätala. Už dva týždne na to budovu zatvorili pre rekonštrukciu. 

Pozrite si reportáž o spisovateľoch roka 2018:

Súvisiace články