Zachránil 669 detí, no stále myslel na tie, ktoré nestihol. Syn Nicholasa Wintona prehovoril

Myslel si, že ide iba o technické stretnutie

Príbeh Nicholasa Wintona zostával desaťročia takmer neznámy. Jeho manželka však v roku 1988 objavila starý album, v ktorom mal fotografie zachránených detí, ich mená, adresy aj ďalšie dokumenty z organizovania transportov do Británie. Materiál sa dostal k moderátorke Esther Rantzen, ktorá Wintona pozvala do svojej televíznej relácie. Vedľa neho sedeli dve ženy, ktoré patrili medzi deti zachránené pred nacizmom.

Až na konci programu prišla chvíľa, ktorá sa zapísala do televíznej histórie. Moderátorka vyzvala všetkých divákov v štúdiu, ktorí vďačia za svoj život Nicolasovi Wintonovi, aby sa postavili. Zrazu stáli všetci.

Otec nebol zvyknutý ukazovať emócie

Nick Winton v rozhovore v Rozhovory JOJ 24 priznal, že jeho otcovi trvalo desať rokov, kým rodine odpustil, že ho do relácie dostala. Nicholas Winton totiž vôbec netušil, čo ho čaká. Myslel si, že pôjde len o krátke technické stretnutie. Namiesto toho sa ocitol uprostred publika plného ľudí, ktorým pomohol dostať sa do bezpečia. „A tam ste videli aj slzy, čo bolo niečo mimoriadne. Zvyčajne neukazoval emócie. Bol takým Britom, suchým Britom, ako by sme mohli povedať. Ale keď to dnes vidím, ešte stále je to mimoriadne dojemné pre mňa ho tam vidieť,“ spomínal jeho syn.

Pre rodinu to bol výnimočný moment. Dovtedy poznali Nicholasa Wintona predovšetkým ako otca, ktorý sa o svojich vojnových aktivitách príliš nerozprával.

Reláciu sledovalo približne 20 miliónov ľudí

V roku 1988 mala britská televízia iba štyri kanály. Reláciu BBC 1 podľa Nicka Wintona sledovalo približne 20 miliónov divákov, čo predstavovalo asi tretinu britskej populácie. Príbeh sa preto rozšíril mimoriadne rýchlo. Ľudia začali kontaktovať BBC a zisťovať, či aj oni nepatria medzi deti, ktoré sa v roku 1939 dostali z Československa do Británie. Mnohí z nich totiž odišli ako malé deti a nemali jasnú predstavu o tom, ako sa do novej krajiny dostali.

Až po rokoch zistili, že ich životy spojil práve Nicholas Winton. „Pre nich to bola mimoriadna skúsenosť zistiť, že on bol ako nejaký náhradný otec pre nich a že tam existuje toto prepojenie. A ja som zistil, že mám o 669 viac bratov a sestier. Bolo to trošku zvláštne,“ povedal Nick.

Prečítajte si tiež

Deti museli poslať samé preč, aby ich zachránili pred istou smrťou. Dokumentárny film Ruky na skle vás chytí za srdce

​

Otec sa necítil ako jediný hrdina

Nicholas Winton podľa svojho syna nikdy netúžil po tom, aby sa celý príbeh záchrany spájal iba s jeho menom. Pripomínal, že v Prahe pracovalo množstvo ľudí, ktorí zabezpečovali dokumenty, povolenia a samotný odchod detí. Zároveň ho celý život trápil deviaty transport, ktorý mal vyraziť 1. septembra 1939. Vlak s približne 250 deťmi však pre vypuknutie vojny neodišiel. „On si rozmýšľal, keby som pracoval možno trošku viac, keby ten vlak odišiel možno o deň alebo dva skôr, všetky tieto deti mohli prežiť. Takže myslím si, že nikdy neodpustil sám sebe za to, že tento vlak neodišiel, namiesto toho, aby sa tešil zo životov, ktoré boli zachránené,“ prezradil jeho syn.

Práve tento detail podľa Nicka ukazuje, aký bol jeho otec. Aj napriek tomu, že pomohol zachrániť stovky detí, neustále myslel na tie, ktorým sa pomôcť nepodarilo. Celý príbeh aj ďalšie osobné spomienky na Nicholasa Wintona porozprával Nick Winton v rozhovore pre Rozhovory 24.

​