Kto najčastejšie podlieha sociálnym sieťam? Výskum ukázal súvislosť so vzťahmi

Sociálne siete môžu slúžiť na udržiavanie kontaktu s priateľmi či rodinou, pre niektorých ľudí však predstavujú aj spôsob, ako sa vyhnúť osobným stretnutiam. Práve súvislosť medzi vzťahovými návykmi a problematickým používaním sociálnych sietí skúmali odborníci z americkej Longwood University. Do výskumu zapojili 555 dospelých Američanov vo veku od 18 do 79 rokov. Výsledky publikovali v odbornom časopise PLOS One. Ukázali, že najvyššiu mieru problematického používania sociálnych sietí vykazovali ľudia s takzvaným ustráchaným vzťahovým štýlom. 

Túžia po blízkosti, no zároveň sa jej boja

Ustráchaná vzťahová väzba sa vyznačuje protichodnými potrebami. Človek chce nadväzovať blízke vzťahy a cítiť prijatie, zároveň sa však obáva odmietnutia alebo negatívnych dôsledkov toho, že sa na niekoho spoľahne. Sociálne siete mu môžu poskytovať kontakt s ostatnými bez náročnosti osobnej komunikácie. Podľa hlavného autora výskumu Chrisa Bjornsena, profesora psychológie na Longwood University, môžu ľudia s takýmto nastavením využívať online prostredie na vyhýbanie sa priamemu kontaktu. „Ľudia, ktorí sa boja vzťahov, môžu využívať sociálne siete na to, aby sa vyhli osobnému kontaktu s inými,“ vysvetlil Bjornsen pre CNN. Najnižšiu mieru problematického používania sociálnych sietí výskumníci zaznamenali u ľudí s bezpečným vzťahovým štýlom. Tí dokážu druhým dôverovať a v blízkych vzťahoch sa cítia istejšie.

Prečítajte si tiež

Táto umelá inteligencia znie až desivo ľudsky. Vypočujte si ju

​Úlohu môže zohrávať aj neistota a potreba uznania

Výskumníci sledovali aj súvislosti medzi vzťahovými štýlmi, narcistickými črtami a používaním sociálnych sietí. Vyššiu mieru problematického používania zaznamenali aj u ľudí s takzvaným zraniteľným narcizmom. Ten sa spája so silnou potrebou uznania a pozornosti, ale zároveň aj s plachosťou, pocitmi hanby a zvýšenou citlivosťou na kritiku. Sociálne siete môžu takýmto ľuďom poskytovať príležitosť hľadať potvrdenie vlastnej hodnoty. Naopak, pri grandióznom narcizme, ktorý sa spája napríklad s výraznou túžbou po obdivovaní a vysokou mierou spoločenskosti, výskumníci jasnú súvislosť s problematickým používaním sociálnych sietí nezistili. 

Ako zistiť, či vám sociálne siete zasahujú do života?

Podľa Bjornsena je dôležité sledovať, či používanie sociálnych sietí nezasahuje do práce, štúdia alebo ďalších každodenných povinností. Varovným signálom môže byť aj neschopnosť dodržať vlastné rozhodnutie obmedziť čas strávený online. Pozornosť si zaslúžia tiež pocity úzkosti, podráždenosti či nepokoja, ktoré sa objavia, keď človek nemôže kontrolovať svoje účty alebo používať telefón. Odborníci odporúčajú zamyslieť sa aj nad tým, ako človek nadväzuje vzťahy mimo internetu. Terapeutka Kimberly Solo, ktorú CNN oslovila, zdôrazňuje, že schopnosť budovať kvalitné vzťahy sa možno naučiť aj v dospelosti. Pomôcť môže napríklad vedomé nadväzovanie rozhovorov, kladenie otázok druhým ľuďom alebo zapájanie sa do skupinových aktivít, pri ktorých možno prirodzene spoznávať nových ľudí.

Pomôcť môže aj obmedzenie používania sociálnych sietí

Ak človek zistí, že mu sociálne siete komplikujú každodenný život, Bjornsen odporúča zvážiť ich výrazné obmedzenie, prípadne úplné vymazanie aplikácií z telefónu. Uvoľnený čas možno využiť na pohyb, pobyt vonku, pomoc druhým alebo osobné stretnutia s priateľmi a rodinou. Výskumníci však zdôrazňujú, že ich štúdia preukázala súvislosti, nie príčinu a následok. Nemožno preto tvrdiť, že konkrétny vzťahový štýl priamo spôsobuje problematické používanie sociálnych sietí. Výskum navyše zahŕňal iba dospelých Američanov, takže výsledky nemusia platiť rovnako vo všetkých krajinách a kultúrach.