Ako hovoriť s deťmi o smrti? Psychologička vysvetľuje, čo potrebujú počuť

Dcére dopriala čas na otázky aj slzy

„Staršiu Kristínku som bohužiaľ stratila keď mala 12 rôčkov. Sa to zbehlo strašne rýchlo, bolo to po ťažkej chorobe,“ uviedla mama Iveta Janušková.

Mladšia Natália mala vtedy iba 4 roky. Iveta sa musela vyrovnávať s vlastnou bolesťou a zároveň dcérke vysvetliť, prečo sa sestra nevráti.

„Tým, že my sme si ten čas dopriali, že sme sa o tom aj rozprávali a nechala som jej ten priestor pýtať sa, aj som zodpovedala, aj sme si spolu poplakali. Ale chvíľočku a potom sme vždy išli robiť už nejakú inú, nejakú príjemnú činnosť,“ doplnila Iveta Janušková.

Prečítajte si tiež

7 mýtov o smútení a strate blízkeho. Naozaj je najťažší prvý rok?

Dôležité je hovoriť otvorene a zrozumiteľne

Smrť blízkeho prináša otázky, na ktoré mnohí dospelí len ťažko hľadajú odpovede. Ako ju však vysvetliť dieťaťu? Podľa psychologičky by správu mal povedať niekto blízky v pokojnom a známom prostredí. Hovoriť treba priamo a zrozumiteľne.

„Deti rozumejú slovám doslovne. Povedať dieťaťu, že babka alebo dedko zaspali navždy môže vyvolať strach zo spánku,“ vysvetlila psychologička Eva Klímová.

Ak povieme, že zosnulý odišiel, dieťa môže čakať jeho návrat. Na rovnaké otázky sa môže pýtať opakovane. Potrebuje trpezlivé odpovede aj priestor na smútok.

„Vráti sa ešte? Nie. Človek, keď zomrie, tak už sa nevráti, aj keby sme si veľmi želali, ale môžeme naňho spomínať. Môžeme si pozerať fotografie, môžeme sa o ňom rozprávať,“ dodala Eva Klímová.

Kresťanský pohľad na smrť prináša nádej

Iveta dcérke povedala, že sestrička je v nebíčku. Kresťanský pohľad na smrť prináša nádej na život po nej. „Hovoríme dieťaťu o tom, že to bol Boží plán, ktorému celkom nerozumieme,“ uviedol katolícky kňaz Juraj Vittek.

Aj kňaz pripomína dôležitosť spoluúčasti na bolesti.Iveta dala dcérke priestor pýtať sa aj plakať. Spomienky na Kristínku zostali súčasťou ich spoločného života.