Ochorenie rodiča: Ako (a kedy) o ňom hovoriť s deťmi?

BRATISLAVA / Vážna choroba rodiča zasiahne celú rodinu. Ako s deťmi o tejto situácii hovoriť úprimne, citlivo a s nádejou? Na to odpovedá Mária Jasenková z neziskovej organizácie Plamienok, ktorá rodinám v ťažkých chvíľach pomáha.

Čísla, ktoré znepokojujú

Presné štatistiky o tom, koľko rodín na Slovensku ročne zasiahne vážna choroba rodiča, neexistujú. Vieme však, že len v roku 2022 pribudlo 30 tisíc nových onkologických pacientov. "Odhadujeme, že 30-40 % z nich sú rodiny s deťmi," hovorí Mária Jasenková z Plamienka a dodáva, že výskyt týchto ochorení stúpa najmä u mladých ľudí.

Kedy začať rozhovor?

Neexistuje univerzálny recept, ale jedno je isté: rozhovor s deťmi by sa nemal odkladať. "My dospelí sa najprv potrebujeme s tou situáciou zrovnať a prijať ju," vysvetľuje Mária Jasenková. "Potrebujeme čas, aby sme boli pripravení a našli silu hovoriť s deťmi. Nemali by sme s nimi vybuchnúť hneď po príchode od lekára."

Prečítajte si tiež

Kino pre všetky deti: Filmový zážitok prispôsobili potrebám detí s autizmom

Ako na to?

Dôležité je nájsť pokojné prostredie, kde budete s deťmi sami a budete mať dostatok času. Pripravte sa na akúkoľvek reakciu. "Deti sú mimoriadne múdre a citlivé," zdôrazňuje Jasenková. "Oni vedia viac, ako si myslíme z našich neverbálnych prejavov. Aj keď s nimi o tom nehovoríme, tušia, že sa niečo v rodine deje."

Čo povedať malým deťom?

Aj s malými deťmi je potrebné hovoriť, aj keď jednoducho. "Deťom, ktoré chodia do škôlky (3-5 rokov), by som jednoducho vysvetlila, že mama alebo tatino je chorý, že bude musieť chodiť do nemocnice k doktorovi, že sa potom vráti domov a že bude vždy niekto, kto sa o dieťa postará," radí Jasenková. Deti potrebujú cítiť, že režim rodiny pokračuje ďalej a nezostávajú samé.

Prečítajte si tiež

Pokrok v detskej psychiatrii: Magnetická stimulácia mozgu pomáha deťom s vážnymi diagnózami

Nádej vs. realita

Je správne dávať deťom nádej na uzdravenie? Alebo ich pripravovať na najhoršie? "Zvyčajne je to proces a choroba trvá nejaký čas," hovorí Jasenková. "Dôležité je ísť s nimi postupne tou cestou. Možno najprv povedať, že niekto je chorý, potom vysvetliť, ako bude vyzerať život počas liečby. A keď vidia, že mama alebo tato je slabý, že to už nie je to, čo bývalo, tie deti vedia."

Ako zdieľať emócie?

Deti sa učia zdieľať bolesť podľa toho, ako to robíme my. Vnímajú našu bolesť a chcú nás chrániť. "Je dobré zdieľať tak, aby sme zároveň dokázali byť pritom deťom oporou," zdôrazňuje Jasenková. "Môžem pred dieťaťom plakať, ale zároveň cítim, že som pri ňom a že je medzi nami kontakt a že som preňho trochu oporou. Ak to nedokážem, potom by som hľadala pomoc, či už v rodine alebo u odborníkov."

Prečítajte si tiež

Na Slovensku je nedostatok detských psychiatrov. Na vyšetrenie čakajú aj tri mesiace

Kedy hľadať odbornú pomoc?

Ak rodič nedokáže byť deťom oporou, je čas, aby rodinní príslušníci boli s dieťaťom viac a rozprávali sa s ním. Prípadne je vhodné vyhľadať odborníka.

Ako pomáha Plamienok?

Nezisková organizácia Plamienok ponúka bezplatné konzultácie s psychológom pre rodiny, v ktorých rodič vážne ochorel. Vydali tiež brožúrku, ktorá je darom pre komunitu a ľudia na Slovensku si ju môžu bezplatne stiahnuť z ich webovej stránky www.plamienok.sk. Brožúra je určená pre rodičov, ktorí práve ochoreli, liečia sa, alebo tušia, že sa nevyliečia.

Prečítajte si tiež

Ako ochrániť predčasniatko pred respiračnými ochoreniami?

Čoho sa deti boja?

Deti málokedy vyjadria svoje obavy slovami, ale prejavujú ich správaním. Boja sa o svojho rodiča, o svoje bezpečie, aby neochoreli aj oni, alebo niekto iný z rodiny. "Je dôležité im povedať, že trebárs táto choroba sa nedá chytiť. Že maminu alebo tatina objať, môžem mu dať pusu, môže s nimi byť. To nie je ako chrípka alebo nejaké vírusové ochorenie," dodáva Jasenková.