Historik k vzniku Československa: Pre Slovákov to bol civilizačný skok

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov sa zrodil 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej Československej republiky, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Dnes, 28. októbra, uplynulo od tejto historickej udalosti už 107 rokov. O významnej udalosti hovoril v Štúdiu 24 historik Matej Hanula z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Historik Matej Hanula z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v relácii Štúdio 24 zdôraznil, že vznik prvej Československej republiky 28. októbra 1918 bol pre slovenský národ prelomovým okamihom. „Vznik Československej republiky je iste zásadný medzník slovenských dejín,“ uviedol. Podľa neho sa tým „radikálne zmenila situácia slovenského národa, ktorý po prvý raz dostal priestor na rozvoj vlastného kultúrneho, politického a spoločenského života.“

Aj keď sa často tvrdí, že Slovákom v Uhorsku hrozil postupný zánik, Hanula upozornil, že situácia bola zložitejšia. „Nedá sa s určitosťou tvrdiť, že Slovákom hrozil zánik, pretože slovenské elity tu už existovali a rozvíjali svoje aktivity.“ Napriek tomu vznik Československa otvoril úplne nové možnosti – „od kultúrnych inštitúcií po školstvo všetkých stupňov, ktoré okamžite začalo produkovať slovenské elity.“

Koniec vojny ako rozhodujúci moment

Hanula pripomenul, že udalosti z októbra 1918 nemožno oddeliť od konca prvej svetovej vojny. „Ak by ústredné mocnosti – Nemecko, Rakúsko a Uhorsko – vo vojne zvíťazili, o Československu by sme v roku 1918 určite nehovorili,“ konštatoval. Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov totiž vychádzala z predpokladu ich porážky. „Masaryk postavil ideu československého štátu na predpoklade, že pád Rakúsko-Uhorska vytvorí podmienky pre spojenie českých krajín a Slovenska,“ vysvetlil historik.

Z kľúčových dokumentov, ktoré súvisia so vznikom republiky, má mimoriadny význam Martinská deklarácia. Hanula odmieta predstavu, že Slováci sa k spoločnému štátu prihlásili oneskorene: „Nedá sa povedať, že sa prihlásili až o dva dni neskôr. Rozhodnutie slovenskej politickej reprezentácie padlo už v máji 1918 a Martinská deklarácia bola len jeho verejným potvrdením.“

Deklarácia podľa neho zároveň jasne ukázala, že „Slováci sa k spoločnému štátu prihlásili dobrovoľne – a to neskôr umožnilo odmietnuť maďarské tvrdenia, že boli do Československa začlenení proti svojej vôli.“

Trojica, ktorá rozhodla

Hanula podrobne priblížil aj trojicu mužov, ktorí sa stali symbolmi československého projektu – Tomáša Garrigua Masaryka, Milana Rastislava Štefánika a Edvarda Beneša. „Masaryk bol autorom myšlienky československého štátu, filozof a koncepčný človek, ktorý mal plán, ako ho presadiť,“ povedal Hanula. „Štefánik bol mužom činu, dôstojník francúzskej armády, ktorý dokázal otvárať dvere do salónov a vytvárať československé vojsko v zahraničí.“

O Benešovi hovorí ako o „pracovitej sile, ktorá písala memorandá a zabezpečovala diplomatické zázemie celej myšlienky.“ Spolu podľa Hanulu vytvorili dokonale fungujúci tím: „Masaryk priniesol víziu, Štefánik energiu a kontakty, Beneš vytrvalosť a organizačný talent.“

Nové symboly a vznik vlajky

So vznikom štátu súviselo aj vytváranie nových symbolov, vrátane vlajky. „Spočiatku sa používala červeno-biela vlajka Českého kráľovstva, no tá sa plietla s poľskou. Chýbala jej slovenská modrá farba,“ vysvetlil Hanula. Preto sa komisia rozhodla doplniť modrý klin, ktorý vytvoril jedinečný dizajn. „Nová vlajka bola nezameniteľná a rýchlo si získala obľubu – o čom svedčí aj to, že ju dodnes používa Česká republika,“ dodal historik.

Podľa Hanulu bola situácia na Slovensku po vyhlásení republiky oveľa komplikovanejšia než v českých krajinách. „Slovensko bolo stáročia súčasťou Uhorska, nemalo jasné hranice ani administratívnu štruktúru,“ pripomenul. Po 28. októbri 1918 bolo potrebné nové hranice vytýčiť – najskôr demarkačnými líniami, neskôr diplomaticky a vojensky.

„Trianonská mierová zmluva z roku 1920 bola bodkou za dvojročným procesom, počas ktorého sa Slovensko definitívne vymanilo z rámca uhorského štátu a stalo sa pevnou súčasťou Československej republiky,“ vysvetlil. Dodal, že „hranice vytýčené v Trianone s malými úpravami platia v podstate dodnes.“

Civilizačný skok pre Slovákov

Vznik Československa znamenal podľa Hanulu doslova civilizačný zlom. „Treba si uvedomiť, že v Uhorsku sa slovenčina nepoužívala na úradoch. Po vzniku republiky sa z nej stal jazyk verejného života, školstva a kultúry,“ zdôraznil. V krátkom čase vznikli nové inštitúcie – Slovenské národné divadlo, obnovila sa Matica slovenská, založili univerzitu v Bratislave – a s nimi vznikala aj moderná slovenská spoločnosť.

„Mnohých prekvapilo, ako rýchlo sa Slováci dokázali formovať ako moderný národ v podmienkach československej demokracie,“ dodal Hanula.

Podľa Hanulu tak vznik Československej republiky ostáva „zásadným momentom slovenských dejín, ktorý odštartoval novú éru kultúrnej, spoločenskej i politickej emancipácie Slovákov.“