Odborník na zahraničnú politiku: Bodaj by dnes bolo viac lídrov ako Masaryk, Štefánik a Beneš

BRATISLAVA / Uplynulo 107 rokov, odkedy Slováci po prvýkrát v dejinách získali jasne vymedzené hranice svojho územia a národ, ktorý v Rakúsko-Uhorsku prakticky nemal právo na existenciu, sa stal štátotvorným. O význame tejto historickej udalosti rozprával v Štúdiu 24 Pavol Demeš, odborník na zahraničnú politiku.

„Bola to udalosť zásadného významu pre nás, kedy sa lámali svetové dejiny. Určite európske, najmä preto, že zanikla rakúsko-uhorská monarchia a vznikla séria národných štátov a medzi nimi ten unikátny projekt, kedy Česi a Slováci spolu najprv v zahraničí, či už v Spojených štátoch alebo v Paríži, Londýne. Vyslovene si vybojovali to, že dva národy vytvoria po rozpade monarchie spoločný štát,“ uviedol v Štúdiu 24 Pavol Demeš.

Pri vzniku samostatného Česko-Slovenska stáli tri veľké európske osobnosti – budúci prezident Tomáš Garrigue Masaryk, budúci minister zahraničných vecí Edvard Beneš a budúci minister vojny Milan Rastislav Štefánik.

Za vznikom Česko-Slovenska boli intelektuáli

Títo traja muži vtlačili do nového štátu základné princípy, ktoré ho formovali aj pre budúce generácie. Masaryk bol filozof a univerzitný profesor, Štefánik astronóm, francúzsky generál a učenec, Beneš politik a diplomat. „Na začiatku Československa neboli vojaci, ale intelektuáli európskeho formátu, ktorí štátu vtlačili to najlepšie, čo západné demokracie vtedy ponúkali,“ dodal Demeš. 

Nový štát bol postavený na princípoch slobodných volieb, rešpektu k menšinám, demokratických tradíciách a ľudských právach. Masaryk dokonca vložil do svojho mena priezvisko svojej manželky, čo symbolizovalo úctu a moderný prístup. Česko-Slovensko sa medzivojnovom období stalo rýchlo rozvíjajúcou sa krajinou s progresívnym vzdelaním a industrializáciou. Pre Slovensko to znamenalo vznik Univerzity Komenského, ktorá začala vychovávať budúcu slovenskú inteligenciu.

Rozdielne vnímanie historických udalostí

„Prvé dni po vzniku štátu boli obdobím eufórie. Po stáročiach, keď Slováci a Česi boli súčasťou väčších politických celkov, konečne dostali možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti. Samozrejme, nebolo všetko jednoduché – riešili sa otázky moci, zvyšky pro-maďarských a pro-uhorských elementov a dohody o férovom spolunažívaní oboch národov, zakotvené napríklad v Clevelandskej a Pittsburskej dohode,“ vysvetľoval Demeš.

Rozdielne vnímanie historických udalostí je viditeľné nielen v dni pracovného pokoja, ale aj v slávnostných obradoch. „V Českej republike je 28. október veľkým sviatkom, kým na Slovensku je tento deň skôr historickou pripomienkou. Myslím si, že by si zaslúžil väčšiu pozornosť, keďže predstavuje zásadný impulz pre politické dozrievanie a rozvoj vzdelanosti slovenského národa,“ poznamenal Demeš.

Podľa neho predstavujú Masaryk, Štefánik a Beneš vzor, ktorý dnes v politike často absentuje. „Bárs by takých bolo viac, či už na Slovensku alebo aj v Českej republike, ale aj v celej európskej rodine alebo transatlantickej rodine, kde veľakrát nevidíme medzi lídrami toľko tých integračných osobností mužov alebo žien, ktoré by v sebe skĺbili odvahu, vzdelanosť a službu celku, ktorá charakterizovala týchto troch,“ myslí si Demeš.