Slovensko a Ukrajina pripravujú spoločné rokovanie vlád. Slovenskú delegáciu má viesť Fico

Slovensko a Ukrajina pripravujú štvrté spoločné zasadnutie vlád

Príprava ďalšieho spoločného rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády bola hlavnou témou stredajšieho stretnutia štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Mareka Eštoka s veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku Myroslavom Kastranom. Informoval o tom vo štvrtok (29. 10.) slovenský rezort diplomacie. Pôjde už o štvrté zasadnutie vlád oboch krajín v tomto formáte. Podľa ministerstva má nadviazať na predchádzajúce stretnutia a priniesť ďalší pokrok v konkrétnych projektoch, ktoré majú význam pre obyvateľov, podnikateľov aj prihraničné regióny Slovenska a Ukrajiny.

„Ukrajina je susedným štátom Slovenska, máme preto záujem o pragmatické a priateľské vzťahy. Naším cieľom je posilniť bilaterálnu spoluprácu, a to osobitne v prihraničných regiónoch, kde je interakcia našich občanov a firiem najintenzívnejšia,“ uviedol Marek Eštok.

Štátny tajomník zároveň potvrdil, že slovenská vláda venuje príprave zasadnutia náležitú pozornosť. Delegáciu Slovenskej republiky má viesť predseda vlády Robert Fico. Konkrétny termín a miesto nadchádzajúceho zasadnutia ministerstvo v zverejnenej tlačovej správe neuviedlo.

Prečítajte si tiež

Stretnutie Fica so Zelenským: Premiér podporuje vstup Ukrajiny do EÚ

Rokovať majú o energetike, doprave aj obnove Ukrajiny

Program pripravovaného stretnutia má zahŕňať viacero oblastí vzájomnej spolupráce. Významné miesto bude mať energetika, obchodná výmena a doprava. Predstavitelia oboch vlád sa majú venovať aj infraštruktúrnym projektom, vzdelávaniu a možnostiam ďalšieho rozvoja hospodárskych vzťahov. Súčasťou rokovaní má byť aj európska integrácia Ukrajiny, povojnová obnova krajiny a pokračovanie slovenskej pomoci obyvateľom zasiahnutým vojnou.

Slovenská diplomacia zdôrazňuje najmä význam spolupráce v pohraničných oblastiach. Práve tam sú podľa Eštoka kontakty medzi obyvateľmi a podnikmi oboch krajín najintenzívnejšie. Pripravované zasadnutie má preto poskytnúť priestor na posun v projektoch, ktoré môžu priniesť konkrétne výsledky na oboch stranách hranice.

Fico má predstaviť ďalší balík humanitárnej pomoci

Jednou z tém spoločného zasadnutia bude aj pokračujúca pomoc Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Slovensko pripravuje ďalší balík humanitárnej pomoci. Jeho podrobnosti má predstaviť premiér Robert Fico počas rokovania s ukrajinskou vládou. „Pripravujeme ďalší balík humanitárnej pomoci, ktorý priblíži predseda vlády Slovenskej republiky počas spoločného zasadnutia vlád. Slovensko zároveň naďalej poskytuje útočisko občanom Ukrajiny, ktorí museli opustiť svoj domov v dôsledku vojny. Momentálne je na našom území viac ako 200-tisíc Ukrajiniek a Ukrajincov, čím sa radíme medzi štáty s najvyšším podielom v Európskej únii,“ pripomenul Eštok.

Slovensko tak podľa ministerstva pokračuje v poskytovaní pomoci ľuďom, ktorí museli pre vojnu opustiť Ukrajinu. Podrobnosti o pripravovanom humanitárnom balíku zatiaľ rezort nezverejnil.

Ďalšou témou rokovaní bude približovanie Ukrajiny k Európskej únii. Slovenská republika podľa Eštoka podporuje jej integračné ambície, pričom zdôrazňuje potrebu uskutočnenia reforiem a splnenia všetkých podmienok členstva. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že proces rozširovania Európskej únie má byť založený na zásluhovosti a rovnakých pravidlách pre všetky kandidátske krajiny. Ukrajina by preto podľa slovenskej diplomacie mala pokračovať v reformách potrebných na splnenie prístupových kritérií.

Prečítajte si tiež

Vstup Ukrajiny do EÚ môže trvať roky. Wiezik aj Ondruš sú proti výnimkám

Slovensko je zároveň pripravené odovzdávať ukrajinskej strane skúsenosti, ktoré získalo počas vlastného vstupu do Európskej únie. Táto spolupráca má byť jednou zo súčastí ďalšieho rozvoja vzťahov medzi oboma krajinami.

Predchádzajúce rokovanie prinieslo viacero dohôd

Štvrté zasadnutie nadviaže na stretnutie vlád Slovenska a Ukrajiny, ktoré sa uskutočnilo 17. októbra 2025 v Košiciach. Jeho výsledkom bola Posilnená cestovná mapa spoločných aktivít, označovaná ako Roadmap 2.0. Obe vlády vtedy podpísali viacero dokumentov, ktorými chceli posilniť spoluprácu v konkrétnych oblastiach. Išlo o dohodu o technickej a finančnej spolupráci, doplnenie dohody o umiestnení a údržbe diplomatických misií, dohodu o spolupráci a výmene informácií v oblasti pracovnej mobility a protokol k dohode o hraničných priechodoch.

Nadchádzajúce rokovanie má byť príležitosťou zhodnotiť, ako sa podarilo napĺňať záväzky prijaté v Košiciach. Predstavitelia oboch vlád majú zároveň diskutovať o ďalších konkrétnych krokoch, ktorými by mohli posilniť vzájomné partnerstvo.

Blanár sa len nedávno stretol s Lavrovom v Moskve

Prípravy ďalšieho spoločného rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády sprevádza aj diskusia o nedávnych diplomatických kontaktoch Slovenska s Ruskom. Informácie o spoločnom rokovaní vlád prichádzajú krátko po pracovnej ceste slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy. Šéf slovenskej diplomacie pricestoval do ruskej metropoly v nedeľu (25. 10.) a počas návštevy sa stretol aj so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Hlavným dôvodom cesty bolo 22. zasadnutie slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. Blanár komisii spolupredsedal spolu s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Faľkovom.

Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí ministri „konštruktívne prediskutovali množstvo praktických otázok týkajúcich sa rusko-slovenských vzťahov, perspektív rozvoja politického dialógu a spolupráce v obchodno-hospodárskej, kultúrno-humanitárnej a vojensko-pamiatkovej oblasti“.

Súčasťou rozhovorov mala byť aj vojna na Ukrajine a vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou. Blanár svoju návštevu obhajoval potrebou udržiavať komunikáciu s Moskvou a presadzovať slovenské hospodárske záujmy. Za jednu z hlavných tém označoval energetickú bezpečnosť a budúcnosť dodávok ruských energetických surovín. „Slovensko-ruské vzťahy boli a ostanú pragmatické a konštruktívne,“ uviedol minister na sociálnych sieťach. Zdôraznil tiež, že podľa neho je potrebné pokračovať v dialógu s Ruskom napriek výhradám opozície. „S Ruskom musíme komunikovať a udržiavať dialóg či sa to krikľúňom z opozície páči, alebo nie,“ vyhlásil Blanár.

Prečítajte si tiež

Blanár odcestoval do Moskvy. Opozícia hovorí o vlastizrade a pokynoch z Ruska

Minister počas príprav návštevy upozorňoval aj na možné finančné dôsledky ukončenia odberu ruského plynu. Podľa jeho vyjadrení má Slovenský plynárenský priemysel s ruskou stranou uzatvorenú zmluvu až do roku 2034, pričom ukončenie odberu v septembri 2027 by podľa neho mohlo vyvolať nároky na odškodnenie. Blanár tvrdil, že pre zmluvné podmienky typu „zober alebo zaplať“ by mohlo ísť o sumu presahujúcu desať miliárd eur. V prípade ďalšieho navýšenia by podľa jeho slov mohla prípadná arbitráž dosiahnuť až 16 miliárd eur.

Ostrá kritika opozície

Návšteva Moskvy vyvolala kritické reakcie opozičných strán. Predstaviteľ SaS a diplomat Ivan Novotný označil cestu za vlastizradnú a spochybnil jej oficiálne hospodárske zdôvodnenie. „V tomto kontexte treba vnímať aj dnešnú vlastizradnú návštevu Juraja Blanára v Moskve,“ vyhlásil Novotný. Podľa neho bola agenda hospodárskej a vedeckej spolupráce iba zámienkou a skutočným cieľom návštevy malo byť získanie pokynov z Ruska. Tieto tvrdenia však predstavujú obvinenia opozičného politika. „Ako sme my pred 10 dňami v SaS informovali, agenda, ktorá hovorí o nejakej hospodárskej, vedeckej komisii, je iba zásterka. Ide o to, aby Juraj Blanár doniesol čo najviac pokynov a inštrukcií z Moskvy,“ povedal Novotný.

Kriticky sa vyjadril aj bývalý minister zahraničných vecí a predstaviteľ Progresívneho Slovenska Ivan Korčok. Podľa neho Blanárova návšteva poškodzuje slovenské záujmy aj postavenie krajiny medzi zahraničnými partnermi. „Ide o hrubé poškodenie záujmov Slovenska a našej reputácie vo svete,“ vyhlásil Korčok. Spochybnil aj zámer slovenského ministra diskutovať s ruskými predstaviteľmi o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. „Ja sa pýtam, či to nie je príliš málo ambiciózne. Pýtať sa na mierové iniciatívy v Rusku, to znamená v krajine, ktorá vedie agresiu. Jediná mierová iniciatíva, ktorú môže ruský agresor urobiť v tejto veci, je zastaviť okamžite vojnu,“ povedal Korčok. Bývalý šéf diplomacie zároveň upozorňoval na možné zvyšovanie počtu ruských diplomatických pracovníkov na Slovensku. Tvrdil, že Blanár chce získať súhlas ruskej strany na zvýšenie počtu ruských občanov pracujúcich na slovenskom veľvyslanectve v Moskve zo 16 na 30 a tento krok spojiť s navýšením počtu ruských pracovníkov v Bratislave.

​Korčok tiež kritizoval frekvenciu kontaktov slovenskej vlády s ruskými predstaviteľmi v porovnaní s niektorými európskymi spojencami. Progresívne Slovensko preto avizovalo zámer iniciovať odvolanie Juraja Blanára z funkcie ministra zahraničných vecí.

O Ukrajine budú v Trenčíne rokovať aj prezidenti V4

Situácia na Ukrajine bude v najbližších dňoch témou aj ďalšieho významného stretnutia na Slovensku. V Trenčíne sa 4. a 5. novembra uskutoční samit prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky, ktorý bude hostiť prezident Peter Pellegrini. Pozvanie prijala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.  Hlavy štátov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa budú venovať rozširovaniu Európskej únie, dostupnosti energií a situácii na Ukrajine. Diskutovať majú predovšetkým o pomoci ukrajinskému obyvateľstvu pred nadchádzajúcou zimou, obnove krajiny po skončení vojny a jej ďalšej európskej integrácii.

Na rokovaní o rozširovaní EÚ a situácii na Ukrajine sa zúčastní aj výkonná riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu Linda Kapustová Helbichová. Prezidenti V4 budú mať spolu s predsedníčkou Európskej komisie priestor aj na diskusiu o aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky počas pracovného obeda. Hlavné rokovanie sa uskutoční vo štvrtok 5. novembra na Trenčianskom hrade. Samit sa koná v rámci slovenského predsedníctva vo V4 a v roku, keď si Vyšehradská skupina pripomína 35. výročie svojho vzniku.

Prečítajte si tiež

Na samit V4 v Trenčíne príde Ursula von der Leyen. Témou bude aj situácia na Ukrajine

Rusko pokračuje v útokoch. V Dnipre zahynulo najmenej 13 ľudí

Diplomatické rokovania a prípravy ďalších stretnutí pokračujú v čase, keď Rusko naďalej útočí na ukrajinské mestá a infraštruktúru. Pri ruskom dronovom útoku na železničnú stanicu v meste Dnipro zahynulo najmenej 13 ľudí a ďalších desať utrpelo zranenia. Vo štvrtok (29. 10.) to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa ukrajinskej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja dron zasiahol nástupište, na ktorom sa nachádzal osobný vlak pripravujúci sa na odchod do Záporožia. Napriek varovaniu pred zvýšeným nebezpečenstvom bolo na nástupišti množstvo ľudí.

Na mieste zasahovali záchranári a ďalšie zložky. Primátor Dnipra Borys Filatov informoval o vysokom počte obetí a zranených. Zelenskyj v reakcii na útok vyzval Európsku úniu, Spojené štáty a krajiny skupiny G7 na prijatie nových, prísnejších sankcií proti Rusku. Podľa ukrajinského prezidenta by sa sankčný tlak na Moskvu a jej vojenský priemysel nemal zmierňovať, pokiaľ Rusko pokračuje vo vojne.

Duleba: Blanárova cesta do Moskvy nedáva zmysel

O možnostiach ukončenia vojny a diplomatických rokovaniach hovoril v relácii Štúdio 24 aj politológ Prešovskej univerzity a analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Podľa neho Rusko prejavilo ochotu obnoviť trojstranné rokovania so Spojenými štátmi a Ukrajinou aj v súvislosti s krokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa. Duleba poukázal na oznámený nákup 300-tisíc ton ruskej nafty a pozastavenie pripravovaného sprísnenia sankcií proti ruskej ekonomike. „Stal sa absolútny opak. Rusko si podľa mňa ani nemohlo dovoliť ignorovať takúto ponuku, a preto sme svedkami toho, že ruská strana prejavila záujem o obnovenie trojstranných mierových rokovaní, teda Spojené štáty americké, Rusko a Ukrajina. Mali by sa uskutočniť v najbližších týždňoch, presný termín však ešte nie je jasný,“ uviedol Duleba.

Analytik zároveň upozornil, že prípadné rokovania o ukončení vojny nemožno automaticky stotožňovať s ochotou Ukrajiny vzdať sa okupovaných území. „Zelenskyj nepripustil to, že by sa Ukrajina mala dobrovoľne vzdávať svojich území. On len povedal jednu vec, že o územných otázkach sa môže rokovať iba na najvyššej úrovni. Čiže ak aj začnú nejaké rokovania na expertnej úrovni, bude sa rokovať o veciach, ale nie o územiach,“ vysvetlil. Podľa Dulebu bude pri prípadných mierových rozhovoroch dôležité riešiť nielen situáciu na fronte, ale aj budúce bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a podobu európskeho bezpečnostného systému.

Analytik tiež zdôraznil, že Ukrajina si napriek ruskej vojenskej prevahe zachováva schopnosť brániť svoju nezávislosť. „Ukrajina ukazuje, že má životaschopné inštitúcie, životaschopnú armádu. Ukrajinci vedia mobilizovať piaty rok, odolávajú obrovskej ruskej presile z hľadiska počtu ľudí a zbraní. Žiadny blitzkrieg sa nekonal, Ukrajina sa vie brániť a bráni sa veľmi účinne. Rusko má stále väčšie ekonomické problémy a platí stále väčšiu cenu za túto vojenskú agresiu,“ uviedol Duleba.