Vraj boli "neprirodzené". Ženy 19. storočia, ktoré sa obliekali a žili ako muži

Nohavice ako symbol slobody

Počas Francúzskej revolúcie v rokoch 1789 až 1799 sa niektoré ženy obliekali do nohavíc a pripájali sa k mužom na barikádach. Ich oblečenie vyjadrovalo aj požiadavky na väčšiu slobodu a rovnosť. Revolučné ideály však automaticky nepriniesli ženám rovnaké práva. V roku 1793 popravili Olympe de Gouges, autorku Deklarácie práv ženy a občianky, ktorá sa zasadzovala za rovnoprávnosť.

V roku 1800 prišlo v Paríži nariadenie, ktoré ženám zakazovalo nosiť nohavice bez policajného povolenia. Podľa Marine Kisiel, kurátorky výstavy v Palais Galliera, malo pomôcť ukončiť obdobie, keď ženy požadovali práva a účasť na politickom živote. Nariadenie sa v praxi postupne prestalo výrazne uplatňovať, no formálne zostalo v platnosti až do roku 2013. To znamená, že pravidlo prijaté na začiatku 19. storočia pretrvalo v právnom poriadku viac než dve storočia.

George Sand sa obliekala ako muž, aby mala viac slobody

Jednou z najznámejších žien, ktoré odmietali dobové predstavy o ženskom oblečení, bola francúzska spisovateľka a novinárka George Sand, vlastným menom Amantine Lucile Aurore Dupinová. V 19. storočí sa preslávila nielen svojou literárnou tvorbou, ale aj tým, že nosila mužské oblečenie a žila podľa vlastných predstáv. Nebolo to pritom vždy iba gesto vzdoru.

Mužské šaty jej poskytovali praktické výhody v spoločnosti, v ktorej mali muži omnoho väčšiu slobodu pohybu. Ako vysvetľuje výstava, Sand sa v mužskom oblečení mohla jednoduchšie dostať na miesta, kde sa očakávali predovšetkým muži, napríklad do niektorých častí divadiel. Takéto oblečenie bolo navyše lacnejšie než dobové ženské šaty. Jej príbeh ukazuje, že nohavice a mužský odev mohli byť pre ženy nielen otázkou vzhľadu, ale aj spôsobom, ako získať väčšiu nezávislosť.

Maliarka Rosa Bonheur potrebovala povolenie

Ďalšou významnou osobnosťou bola maliarka Rosa Bonheur, ktorá sa preslávila obrazmi zvierat. Pri svojej práci potrebovala navštevovať dobytčie trhy a bitúnky, kde študovala anatómiu zvierat. V takomto prostredí boli nohavice praktickejšie než dlhé sukne. Bonheur preto požiadala úrady o osobitné povolenie nosiť mužské oblečenie, ktoré jej umožňovalo vykonávať prácu pohodlnejšie. Jej prípad ukazuje, aké komplikované mohlo byť aj obyčajné rozhodnutie obliecť si nohavice. To, čo muži považovali za samozrejmú súčasť šatníka, museli ženy niekedy zdôvodňovať úradom.

Nohavice si postupne osvojovali aj ďalšie ženy

Mužský odev nenosili iba slávne umelkyne či spisovateľky. Na konci 19. a začiatkom 20. storočia sa objavovalo čoraz viac žien, ktoré sa odkláňali od tradičných pravidiel obliekania. Významnú úlohu zohral aj rozvoj cyklistiky. Pohyb na bicykli bol v dlhých sukniach nepraktický, a preto sa objavovali nové typy oblečenia, ktoré ženám umožňovali väčšiu slobodu pohybu.

Niektoré ženy prijímali mužský štýl z praktických dôvodov, ďalšie ním vyjadrovali svoju nezávislosť alebo odmietali očakávania spoločnosti. V Paríži sa koncom 19. storočia rozvíjala aj lesbická subkultúra, v ktorej mohlo mužské oblečenie predstavovať spôsob sebavyjadrenia.

Dobová tlač sa ženám v nohaviciach často vysmievala. Úrady ich oblečenie sledovali a časť vtedajšieho lekárskeho prostredia ich označovala za neprirodzené. Napriek tomu sa ženy nevzdávali práva rozhodovať o vlastnom vzhľade.

Prečítajte si tiež

Maľovala erotické akty, na ktoré si netrúfali ani muži. Renesančná umelkyňa predbehla svoju dobu

​

Historické fotografie odhaľujú aj príbehy anonymných žien

Výstava A Wardrobe of One's Own: Dissident Femininities in the 19th Century v múzeu Palais Galliera sa nesústredí iba na známe mená. Predstavuje aj dobové fotografie obyčajných žien, ktoré sa rozhodli nosiť mužské oblečenie. Práve tieto snímky sú dôležité, pretože ukazujú, že nešlo iba o výstrednosť niekoľkých slávnych osobností. Mužské oblečenie si osvojovali aj ženy, ktorých mená sa do dejín nezapísali.

Expozícia spája fotografie, obrazy, plagáty a historické odevy. Návštevníkom približuje, ako sa menil ženský šatník a ako súvisel s prístupom žien k práci, vzdelaniu, spoločenskému životu a slobodnému vyjadrovaniu vlastnej identity. Výstava v Palais Galliera je naplánovaná od 26. septembra 2026 do 14. februára 2027.

Zákaz, ktorý prežil viac než dve storočia

Príbeh parížskeho nariadenia ukazuje, ako hlboko mohli spoločenské predstavy zasahovať do každodenného života žien. Nohavice neboli iba súčasťou šatníka. V určitých situáciách sa stali symbolom možnosti pohybovať sa slobodnejšie, pracovať, študovať a rozhodovať o vlastnom živote. Hoci sa pravidlo v praxi postupne prestalo uplatňovať, formálne ho zrušili až v roku 2013.

Dnes si už väčšina žien pri obliekaní nohavíc neuvedomuje, že ich nosenie bolo kedysi predmetom úradných povolení a spoločenských sporov. Práve na túto menej známu kapitolu dejín upozorňuje parížska výstava. Pripomína ženy, ktoré sa rozhodli nečakať na zmenu pravidiel, ale začali ich spochybňovať vlastným konaním.