3°
Bratislava
Hrob starý 2 800 rokov odhalil prekvapivé tajomstvo. Vedci našli stopy užívania konope
Hrob starý 2 800 rokov odhalil prekvapivé tajomstvo. Vedci našli stopy užívania konope
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SIBÍR / Ľudia mohli využívať konope pre jeho omamné účinky oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo. Archeológovia objavili v približne 2 800 rokov starej hrobke na Sibíri semená konope a zachované ľudské vlasy, v ktorých identifikovali stopy psychoaktívnych látok.
Ako informuje vedecký časopis New Scientist, ide podľa výskumníkov o najstarší priamo datovaný dôkaz užívania konope pre jeho omamné účinky. Nález však vyvoláva aj otázky o temných pohrebných rituáloch dávnych civilizácií. Medzinárodný tím archeológov pod vedením Gina Caspariho z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku skúmal pohrebnú mohylu Tunnug 1 v údolí Uyuk na juhu Sibíri.
Monumentálna hrobka pochádza z obdobia Skýtov, starovekých kočovných národov, ktoré obývali rozsiahle oblasti Eurázie. Skýti boli známi predovšetkým svojimi vojenskými schopnosťami, jazdou na koňoch a lukostreľbou. Počas vykopávok v centrálnej časti mohyly výskumníci objavili takmer tisíc celých semien konope. Rádiokarbónové datovanie ukázalo, že do hrobu ich uložili približne na začiatku 8. storočia pred naším letopočtom. Samotné semená však neboli jediným prekvapivým nálezom.
Rozhodujúci dôkaz ukrývali ľudské vlasy
Vedci v hrobke objavili aj zachované ľudské vlasy pochádzajúce z rovnakého obdobia. Ich chemická analýza priniesla pozoruhodné výsledky. Výskumníci v nich identifikovali kanabinol (CBN), látku, ktorá vzniká okrem iného oxidáciou tetrahydrokanabinolu (THC). Práve THC je hlavnou psychoaktívnou zložkou konope.
Analýza zároveň odhalila aj slabšie chemické signály zodpovedajúce samotnému THC. Podľa vedcov tieto výsledky naznačujú, že človek pochovaný v hrobke mohol konope užívať pre jeho omamné účinky. „Nestáva sa často, aby ste ako archeológ mohli testovať na drogy človeka, ktorý je takmer 3 000 rokov mŕtvy,“ uviedol Caspari pre New Scientist. Presný spôsob užívania však zostáva neznámy. Výskumníci nedokážu s istotou povedať, či ľudia konope fajčili, alebo ho prijímali iným spôsobom.
Mohlo konope zohrávať úlohu pri ľudských obetiach?
Jednou z najzaujímavejších otázok je, prečo sa konope nachádzalo práve v pohrebnej mohyle. Caspari predpokladá, že rastlina mohla zohrávať úlohu pri pohrebných obradoch. Jej účinky mohli byť súčasťou náboženských rituálov, no vedec pripúšťa aj oveľa temnejšie vysvetlenie.
V hrobke sa totiž našli pozostatky desiatok obetovaných koní a roztrúsené ľudské kosti. Tie podľa výskumníkov môžu naznačovať, že súčasťou rituálov boli aj ľudské obete. Caspari preto nevylučuje, že konope mohlo slúžiť na upokojenie alebo utlmenie ľudí, ktorí mali byť obetovaní. Takáto možnosť však zatiaľ zostáva iba hypotézou.
Archeológ Adam Brumm z austrálskej Griffithovej univerzity upozorňuje, že predstava o využívaní konope na upokojenie ľudských obetí je síce zaujímavá, ale zatiaľ veľmi špekulatívna. Priame dôkazy, ktoré by takýto spôsob využitia potvrdzovali, vedci nemajú.
Konope ľudia poznali už pred tisíckami rokov
Nový nález posúva doterajšie poznatky o psychoaktívnom využívaní konope približne o 300 rokov do minulosti. Za najstarší spoľahlivejší dôkaz sa doteraz považovali chemické stopy objavené na drevených nádobách používaných na spaľovanie rastlín v Číne. Naznačovali, že ľudia tam približne pred 2 500 rokmi vdychovali dym z konope počas pohrebných obradov.
Samotné pestovanie a využívanie konope má však podstatne dlhšiu históriu. Genetické výskumy naznačujú, že ľudia začali domestikovať konope v Číne už približne pred 12-tisíc rokmi. Rastlina sa využívala predovšetkým na získavanie oleja a konopných vlákien. Archeológovia navyše v Číne a Japonsku objavili predmety vyrobené z konope, ktorých vek sa odhaduje približne na 7 500 rokov.
História omamných látok môže byť ešte staršia
Podľa archeológa Adama Brumma je možné, že ľudia poznali omamné účinky konope už dávno pred obdobím, z ktorého pochádza sibírsky nález. Rastliny konope sa totiž mohli prirodzene šíriť v okolí ľudských sídiel, kde nachádzali vhodné podmienky na rast. Ľudia tak mali množstvo príležitostí spoznávať ich vlastnosti.
Podobne dávnu históriu majú aj ďalšie rastliny a nápoje s psychoaktívnymi účinkami. Archeologické dôkazy napríklad naznačujú, že obyvatelia Peru žuvali listy koky už pred 8-tisíc rokmi. V Izraeli zase ľudia vyrábali pivo približne pred 13-tisíc rokmi.
Objav zo Sibíri tak podľa výskumníkov predstavuje ďalší významný dielik do skladačky poznania života dávnych civilizácií. Zároveň naznačuje, že história užívania konope môže siahať oveľa hlbšie do minulosti, než dokážeme dnes archeologicky potvrdiť.
ARCHÍV: Vedci si posvietili na kliešte (17.07.2026):
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
