Tajný test NATO. Takto skúšali zneškodnenie teroristov

BRATISLAVA / Útočníci s výbušninou na sebe či vo svojom vozidle. To už zďaleka nie je postrach len pre profesionálnych vojakov na zahraničnej misii. Veď ešte si určite pamätáte diaľkovo odpálené nálože v nórskom Osle či v španielskom Madride, pri ktorých zahynuli desiatky nevinných obetí. Otázka je ako je možné zastaviť niekoho, kto sa na vás rúti odhodlaný vyhodiť vás do vzduchu. Pozrite si jeden zo spôsobov...

Systém testovali na tajnej základni NATO

Auto naložené výbušninami sa rozbieha smerom do cieľa. Odrazu sa však vypínajú kontrolky na prístrojovej doske a vozidlo krátko potom zastane. Čo sa stalo?

Vozidlo zastavil nový systém testovaný na tajnej vojenskej základni NATO v Nórsku. "Je to pomerne jednoduchý a bezpečný spôsob zastavovania, navyše neohrozuje život. Nikoho tým nezabijeme ani nikomu neublížime," hovorí Harry Arnesen, člen výskumného tímu NATO.

O útočníkoch s výbušninami vedia svoje aj naši vojaci v zahraničných misiách. "Informácie o útokoch takého typu, že sa odpáli samovražedný útočník sú známe, v Afganistane sú takmer denne," uviedol hovorca ozbrojených síl Milan Vanga.

Vojaci zväčša spustia paľbu

Vojaci na vozidlo, ktoré sa blíži a odmieta zastať, zvyčajne spustia paľbu. Tá síce môže zabiť vodiča, no nemusí zastaviť vozidlo. Tento systém účinkuje práve naopak, nezabíja, len zastavuje.

Ako to vlastne funguje? Na blížiace sa auto vyšlú špeciálny cielený elektromagnetický lúč. "Súčasné moderné auto je prešpikované elektronikou. Odíde riadenie čerpadla, vstrekovania a to spôsobí okamžité zlyhanie spaľovacieho procesu motora," uviedol Peter Ballo, profesor Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva, FEI STU.

Silné elektromagnetické sa po zásahu zmenia na teplo, ktoré znemožní ďalší pohyb. "Toto teplo spôsobuje, že v drobných elektronických súčiastkach, prípadne v spaľovacích motoroch cievka zhorí a motor prestane fungovať," dodáva Ballo.

Testy nielen na súši ale aj vo vzduchu

Vedci NATO testujú rôzne možnosti využitia. Nielen na súši, ale aj vo vzduchu, napríklad proti malým diaľkovo ovládaným strojom. Systém by mal byť schopný trvale zneškodniť aj nástražné výbušné systémy.

Proti tým sa teraz zväčša používajú rušičky signálu, ktoré fungujú ale iba dočasne. "Rušičky obvykle pracujú v širokom spektre, ale v pomerne nízkej intenzite. To len kým beží rušička, nedokáže nikto spraviť spojenie," dodal profesor  Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva, FEI STU Peter Ballo.

Článok si môžete pozrieť aj cez iPhone či iPad vďaka novej aplikácii. ZADARMO.

ISIFA