Nehoda Concordu predznamenala jeho koniec. Na obzore je nadzvuková náhrada

PARÍŽ/ DENVER / Lety nadzvukovou rýchlosťou boli v minulosti znakom prestíže. Letenku na Concorde si totiž nemohol dovoliť každý. To by sa s rozvojom nadzvukovej leteckej dopravy malo v budúcnosti zmeniť.

Pred 25 rokmi, 25. júla 2000 došlo po vzlete z parížskeho letiska Charlesa De Gaulla k tragickej nehode nadzvukového lietadla Concorde. Zahynulo pri nej všetkých 100 pasažierov, deväť členov posádky a štyria ľudia na zemi. Jediná havária nadzvukovej pýchy letectva predznamenala koniec tohto jedinečného lietadla, ktorý svojou rýchlosťou skracoval let z Londýna do New Yorku na 3,5 hodiny, namiesto ôsmich hodín štandardným lietadlom.

O tri roky neskôr, v roku 2003 boli flotily Concordov oboch dopravcov, British Airways a Air France, uzemnené a nadzvuková rýchlosť sa tak opäť stala devízou len vojenských pilotov lietajúcich na stíhačkách.

Nový supersonic na obzore

Nehoda v Paríži tak bola posledným klincom do rakvy Concordu, ktorého pochovali vysoké ceny palív, kríza v leteckej doprave po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a protesty ekologických aktivistov, ktorí sa sťažovali na hlučnosť lietadla.

Nadšenci letectva a vývojári sa ale nedokázali zmieriť s myšlienkou, že by sa cestovanie nadzvukovou rýchlosťou malo stať minulosťou. Hneď niekoľko firiem preto už začalo s vývojom náhrady. Zatiaľ najbližšie je spoločnosť Boom Technology z amerického štátu Colorado so svojím lietadlom Overture. Supersonické lietadlo sľubuje 80 cestujúcim na palube maximálne pohodlie pri rýchlosti 1,7 násobne prekonávajúcu rýchlosť zvuku.

Supersonické lietadlo Overture

boomsupersonic.com

​

Firme sa na technologickom zmenšenom demonštrátore podarilo v januári tohto roka uskutočniť aj prvý nadzvukový let. „Je to pre nás vzrušujúci rok. Do konca decembra chceme postaviť prvý prototyp Overture a ak všetko pôjde ako má, mohli by spoločnosti American Airlines, Japan Airlines a United Airlines prevziať prvé stroje do konca desaťročia,“ tvrdí Blake Scholl, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Boom Technology. Tri vyššie spomenuté letecké spoločnosti projektu veria a nezáväzne si objednali 130 nadzvukových lietadiel. Pre pripomenutie, Concordov bolo vyrobených len šestnásť.

Nadzvukové lety za stovku?

„Verím v návrat nadzvukovej leteckej dopravy a dúfam, že sa vďaka nám bude môcť ktokoľvek dostať na akékoľvek miesto na planéte, a to napríklad za 100 dolárov. Náhrada konvenčných dopravných lietadiel sa ale neuskutoční cez noc, to je myslím jasné,“ povedal Scholl.

Rýchlejšie lietadlo podľa neho znamená omnoho efektívnejšiu dopravu pre zákazníkov, a je výhodný aj z hľadiska finančnej politiky. Údržba lietadla Concorde uzatvára.

Nadzvukovej doprave vychádzajú v ústrety už aj americké úrady. Tie totiž, podobne ako aj iné krajiny, zakazovali nadzvukovému Concordu prekonávať rýchlosť zvuku nad pevninou. Dôvodom bol hlučný supersonický tresk, ktorý sa stával predmetom sťažností zo strany verejnosti. Concorde preto rýchlosť zvuku prekonával až počas letu nad morom či oceánom.

Do amerického senátu teraz smeruje zákon, ktorý toto nariadenie pravdepodobne zruší. Nadzvukovým lietadlám sa tak otvárajú možnosti vytvárania nových liniek, ktoré by neboli nijako obmedzované a rýchlosťou zvuku by bolo možné cestovať aj medzi východom a západom Spojených štátov.

Nešťastný pád legendy

Let číslo 4590 spoločnosti Air France nebol pravidelným, ale charterovým letom. Objednala si ho nemecká spoločnosť Peter Deilmann Cruises, ktorá chcela svojich klientov čo najrýchlejšie doviezť do New Yorku, odkiaľ mali na výletnej lodi MS Deutschland smerovať do Ekvádoru.

Údržba lietadla Concorde

TASR/AP

​Paradoxom je, že za katastrofu nemohol zlý technický stav inak 25 ročného lietadla, či chyba posádky, ale kus titánovej lišty, ktorá odpadla z lietadla McDonnel Douglas DC-10 leteckej spoločnosti Continental Airlines, ktoré štartovalo pár minút pred ním. Concorde rozbiehajúci sa po dráhe po lište prešiel pravým podvozkom, čo spôsobilo prasknutie jednej z pneumatík. Jej odpadávajúce kusy poškodili nádrž z palivom, ktoré začalo vytekať a vznietilo sa.

Concorde už ale dosiahol rýchlosť, pri ktorej nie je možné vzlet prerušiť. S dvojicou pracujúcich motorov sa ale už nedokázal udržať vo vzduchu a ani doletieť na neďaleké letisko Le Bourget. Dopadol na neďaleký hotel, kde o život prišli ďalšie štyri osoby a šiesti utrpeli zranenia.

Nadzvukoví Sovieti

O nadzvukovú dopravu sa pokúšal aj Sovietsky zväz. Ich Tupolev Tu-144 dokonca vzlietol 31. decembra 1968, tri mesiace pred prvým letom Concordu. Nápadná podobnosť sovietskeho supersonicu na ten z dielne Francúzska a Spojeného kráľovstva nahrával teóriám o priemyselnej špionáži zo strany Moskvy.

Sovieti tak boli síce prví, no ich verzia Concordu sa v civilnej doprave neujala. Dôvodom bola vysoká spotreba, hlučnosť a nespoľahlivosť. Cestujúcich na trase z Moskvy do Alma-Aty v Kazachstane vozieval len raz týždenne a aj to len po dobu troch rokov. Neskôr lietadlá slúžili na prepravu nákladu a pošty. Z komerčnej služby bol vyradený v roku 1983.

Jediné „stretnutie“ ruského a britsko-francúzskeho nadzvukového lietadla sa udialo v roku 1973 na Aerosalóne v Paríži. A aj to sa skončilo tragédiou. Pri predvádzaní ruského Tu-144 došlo pri prudkých manévroch k rozpadu lietadla vo vzduchu a k jeho pádu. Zahynulo šesť členov posádky a ďalších osem ľudí v mestečku Goussainville neďaleko Paríža. Miesto nehôd dvoch nadzvukových dopravných lietadiel dnes od seba oddeľuje len päť kilometrov.

​