Ministerstvo hľadá správcu svojim inštitúciám

Ministerstvo kultúry hľadá pre svojich dvadsať podriadených inštitúcií správcu.

Ministerstvo kultúry hľadá pre svojich dvadsať podriadených inštitúcií správcu na najbližších päť rokov za pol miliardy korún, hoci viaceré z nich tvrdia, že ho nepotrebujú. Napríklad Slovenská národná galéria a Slovenská filharmónia si budovy spravujú samé, je to podľa nich výhodnejšie aj lacnejšie.

Ministerstvo chce v tendri za 500 až 520 miliónov korún vybrať firmu, ktorá bude budovy spravovať, opravovať, strážiť a prevádzkovať. "Chceme jednoznačne docieliť isté úspory vo výdavkoch, mať pod kontrolou tieto nákupy," povedala ČTK ekonomická riaditeľka ministerstva Hilda Gajdošová.

"Prepočítanie nákladov na zabezpečenie upratovania, ako aj súvisiacich služieb preukázalo, že je oveľa úspornejšie, keď tieto služby vykonávajú vlastní pracovníci a nie dodávateľské firmy. Často až o 50 percent," namietalo vedenie Slovenskej filharmónie. Tá napríklad svoje upratovačky využíva aj ako šatniarky, vrátnik zase obsluhuje automatickú kotolňu.

"Akékoľvek práce vo vlastnej réžii sú promptné, aktuálne a samozrejme oveľa lacnejšie ako prostredníctvom dodávateľskej firmy, ktorá si v nákladoch započítava ďalšie položky," uviedla aj Slovenská národná galéria. Tá má priestory aj vo Zvolene, Ružomberku, Strážkach a Pezinku.

Inštitúcie tiež tvrdia, že viaceré profesie vôbec nie je možné objednať zvonku. Napríklad galéria do svojho depozitu cudzích ľudí nepustí. Podobný problém má Slovenské národné divadlo (SND). "Technické zariadenia vrátane centrálneho riadiaceho systému si totiž vyžadujú 24-hodinovú prevádzku a hmotnú zodpovednosť pracovníkov," vysvetlila hovorkyňa SND Zuzana Golianová. Podľa inštitúcií sa tiež práce musia prispôsobovať umeleckej prevádzke.

Ministerstvo tvrdí, že zaznamenalo len dva alebo tri protesty. "My tieto podnety z podriadených organizácií máme len v minimálnej miere a každým prípadom sa zaoberáme," povedala Gajdošová. Dodala, že centrálne obstarávanie je zákonný nástroj a využívajú ho aj v zahraničí.

Podobný pokus centrálneho obstarávania však ešte bývalej vláde v roku 2003 nevyšiel. Návrh legislatívneho zámeru na vytvorenie Správy nehnuteľného majetku štátu odmietli rezorty už v pripomienkovom konaní.

Bývalé vedenie ministerstva kultúry sa do centrálnych nákupov nepúšťalo. "Neboli dôvody, takže sme organizáciám právomoc dali a oni hospodárili podľa vlastných potrieb," uviedla bývalá štátna tajomníčka ministerstva Ágnes Biróová z opozičnej SMK. Podľa nej sú v kultúrnych inštitúciách fundovaní ľudia, preto im nebrali možnosť rozhodovať o ich peniazoch.

Súčasné vedenie ministerstva kultúry už rozbehlo celú sériu centrálnych nákupov. Za štvrť miliardy korún pre svoje organizácie prenajalo kopírovacie stroje a tlačiarenské služby. Mobilné telefóny a služby objednalo za 50 miliónov korún od jedného z operátorov, za 75 miliónov zas výpočtovú techniku.

Viaceré tendre kritizovali nielen opoziční poslanci, ale aj médiá. Denník Nový čas dnes napísal, že ministerstvo z polmiliardovej súťaže na rekonštrukciu Reduty vylúčilo firmu s najnižšou cenou. Plus 1 deň zase nedávno upozornil, že Gajdošová pridelila zákazku za 80 miliónov korún človeku, s ktorým údajne býva.