Umelá inteligencia skrýva netušené možnosti. Svoje využitie nájde aj v diplomacii či literatúre

ŠPANIELSKO / Netušené možnosti využitia prisudzujú vedci umelej inteligencii, ktorá podľa nich v najbližších rokoch ovplyvní prakticky všetky oblasti života. Podľa profesora Oxfordskej univerzity Cornelia Bjola neuplynie ani pol storočia a umelá inteligencia bude schopná nahradiť prakticky všetku ľudskú činnosť.

Veľký vplyv bude mať napríklad aj na tak zložitý fenomén, akým je medzinárodná diplomacia, napísal vedec v článku pre španielsky Kráľovský inštitút medzinárodných vzťahov.

Podľa Bjola sú vyhliadky krajne optimistické. Už v roku 2024 budú robotické procesy schopné "vyrábať" lepšie preklady než človek, uvádza jeho štúdia. V roku 2026 prekoná umelá inteligencia schopnosti stredoškolsky vzdelaných ľudí písať esej na zadanú tému. 

V roku 2027 nahradí vodičov nákladných automobilov, v roku 2049 bude písať knižné bestsellery a v roku 2053 operovať lepšie ako "ľudskí" chirurgovia. 

Digitálna diplomacia

Podľa Bjola ovplyvní umelá inteligencia aj diplomatickú prax. "Digitálna diplomacia" vraj pomôže nielen zvládnuť často mechanické spracovávanie konzulárnych dokumentov. "Systémy umelej inteligencie dokážu pomáhať aj veľvyslancom a ministerským úradníkom pri hodnotení medzinárodných udalostí v reálnom čase, zjednoduší rozhodovacie procesy a budú pomáhať pri riešení kríz," tvrdí Bjola. 

Samotné diplomatické jednania ale procesy umelého intelektu nezvládnu, súdi britský profesor. Môžu vybrať vhodnú stratégiu rozhovorov, zhromažďovať potrebné podklady alebo analyzovať údaje a spracovávať prognózy. Rokovacia taktika, kuloárne manévre a diplomatické kľučky ale zostanú doménou ľudských bytostí.

Po vzore USA by čoskoro mohla umelá inteligencia zastrešovať aj chod na súdoch, viac vo videu: 

​