Kedysi stratený raj, dnes jedno z najnavštevovanejších miest na svete. TV JOJ navštívila Machu Picchu

MACHU PICCHU / Ešte predtým, ako ho v roku 2007 vyhlásili za novodobý div sveta, sa o ňom hovorilo ako o Stratenom raji Inkov. Dnes je Machu Picchu jedno z najnavštevovanejších miest na svete, ktoré je opradené záhadami. Nikto ani presne nevie, prečo ho Inkovia postavili vo výške 2500 metrov nad morom. Napriek jeho tajomnosti alebo možno vďaka nej je obrovským pokladom na zozname UNESCO. Boli sme tam aj s kamerou.

Už len dostať sa na Machu Picchu dá zabrať. Najskôr vyše hodiny vlakom a potom mikrobusmi takmer až do neba. Po kečuánsky to znamená Starý vrch, no pôvodný názov sa už zrejme nikto nedozvie. Mesto totiž postavili okolo roku 1460.
„Dobyvatelia sa sem nikdy nedostali, no Inkovia toto miesto opustili, keď Španieli dorazili do oblasti Cuzco. Vegetácia následne na stáročia ukryla celú oblasť," vysvetľuje sprievodkyňa Elvíra. 

Jedno z najkrajších miest na svete objavili znovu až v roku 1911 a dnes priláka okolo 3 milióny turistov ročne. Na svedomí to má americký bádateľ Hiram Bingham, ktorý mesto objavil na základe legiend starých Indiánov. „Myslel si, že to bol posledný úkryt Inkov, no mýlil sa. Je to mestečko Bilka Bamba, ktoré objavili len pred 70. rokmi a nachádza sa ešte hlbšie v džungli,“ hovorí sprievodkyňa. 

+6 fotiek

TV JOJ navštívila Machu Picchu

​Machu Picchu získalo pozornosť sveta až v druhej polovici minulého storočia a stále návštevníkom vyráža dych. „To je niečo úžasné, fascinujúce, neskutočné, obrovská pokora, obrovský pokoj,“ opisuje slovenská turistka Janka. 

Mesto vybudovali bez použitia drevených a medených nástrojov, ťažkých zvierat a malty. Napriek tomu dokázala väčšina budov dodnes odolať rôznym živlom i zemetraseniam. „Na úbočí objavili prírodný prameň, vybudovali z neho fontány a zavlažovací systém. Zároveň dodržali zvyk, aby bolo mesto otočené buď na východ slnka," približuje sprievodkyňa. 

Ľudské obete 

Už menej nadšené boli z neho krásne mladé dievčatá, ktoré sa zrejme stávali obeťou práve pre boha slnka. V jednom z hrobov totiž našli vyše 130 ženských kostier.

„Je úžasné, na akej suchej, neúrodnej pôde dokázali urobiť políčka a vypestovali potravu pre seba,“ myslí si turistka Janka. Inkovia žili komunitným spôsobom života a svoje obydlia využívali najmä na spánok. 

Dokonalosť príbytkov patrí dodnes medzi architektonické skvosty. Boli majstri techniky v spájaní kamenných blokov tak, že medzi ne sa nezmestí ani čepeľ noža.

Pred očami kajakárov sa zrútil ľadovec, prežili len zázrakom: 

​