Socha slobody oslavuje 140 rokov. Toto je príbeh stavby pýchy New Yorku

Socha slobody patrí k najznámejším pamiatkam sveta. Stojí na ostrove Liberty Island pri vstupe do newyorského prístavu a jej obraz je neodmysliteľne spojený so Spojenými štátmi. Monument predstavuje ženskú postavu s pochodňou v pravej ruke a tabuľou s dátumom americkej nezávislosti v ľavej.

Jej oficiálny názov znie La Liberté éclairant le monde, teda Sloboda osvetľujúca svet. Samotná socha meria približne 46 metrov. Spolu s podstavcom dosahuje výšku takmer 93 metrov.

Monument navrhol francúzsky sochár Frédéric-Auguste Bartholdi. Na technickom riešení vnútornej konštrukcie spolupracoval inžinier Alexandre-Gustave Eiffel, ktorý sa neskôr preslávil návrhom parížskej Eiffelovej veže. Podstavec v Spojených štátoch navrhol architekt Richard Morris Hunt.

SITA/AP

Nápad vznikol vo Francúzsku

Myšlienka vytvoriť Sochu slobody sa zrodila po americkej občianskej vojne, ktorá sa skončila v roku 1865. Francúzsky právnik a politický mysliteľ Édouard René de Laboulaye podporoval republikánske ideály a zaujímal sa o americký ústavný systém. Uvažoval o monumente, ktorý by pripomínal priateľstvo medzi Francúzskom a Spojenými štátmi a hodnoty slobody a občianskych práv.

Projekt sa postupne spojil s blížiacim sa stým výročím prijatia Deklarácie nezávislosti USA, ktoré pripadlo na rok 1876. Jeho realizáciou poverili Bartholdiho, ktorý navrhol monumentálnu ženskú postavu s pochodňou.

Socha mala stáť pri vstupe do newyorského prístavu, aby ju videli lode prichádzajúce do Ameriky. Vybraný bol Bedloe's Island, na ktorom sa nachádzala pevnosť Fort Wood. Jej základy neskôr poslúžili pri výstavbe podstavca.

Library of Congress

Podľa historického výskumu Národného parkového úradu USA sa projekt začal konkretizovať približne v rokoch 1870 až 1871. Jeho vznik súvisel aj s otázkami zrušenia otroctva a občianskej slobody. Rozšírený príbeh, podľa ktorého Laboulaye predstavil myšlienku sochy už na večeri v roku 1865, však nemá dostatočne doložené okolnosti.

Francúzsko a Spojené štáty spájal už starší historický vzťah. Francúzi podporovali amerických revolucionárov počas vojny za nezávislosť v 18. storočí. Nový monument mal na túto spoluprácu nadviazať a vyjadriť spoločné politické ideály.

Stavbu takmer zastavil nedostatok peňazí

Francúzski podporovatelia sa zaviazali financovať samotnú sochu, zatiaľ čo Američania mali zabezpečiť peniaze na jej podstavec. V oboch krajinách sa preto organizovali verejné zbierky.

Výroba monumentu vo Francúzsku postupovala rýchlejšie než získavanie financií v Spojených štátoch. V roku 1884 bola socha v Paríži prakticky dokončená, no americká zbierka na podstavec sa dostala do problémov. Bez dostatočných finančných prostriedkov hrozilo, že projekt zostane nedokončený.

Situáciu pomohol vyriešiť vydavateľ novín New York World Joseph Pulitzer. V roku 1885 spustil kampaň, v ktorej vyzýval obyvateľov, aby na podstavec prispeli aj malými sumami. Noviny zverejňovali mená darcov a informovali o priebehu zbierky.

Prispievali bohatší mecenáši aj obyčajní ľudia. Vďaka verejnej podpore sa podarilo vyzbierať viac ako 100-tisíc dolárov a práce mohli pokračovať.

Socha sa vyrábala z medených plátov, ktoré remeselníci postupne tvarovali a upevňovali na vnútornú konštrukciu. Technické riešenie muselo zohľadňovať hmotnosť monumentu, silu vetra aj zmeny teploty.

Eiffel navrhol kovovú kostru, ktorá niesla medený plášť a umožňovala jeho mierny pohyb. Bartholdi zostal autorom umeleckej podoby sochy, zatiaľ čo Eiffel sa sústredil na jej technickú stránku.

Výroba kostry a sadrového povrchu ľavej ruky a ramena Sochy slobody v dielni Gaget, Gauthier & Co. v Paríži, 1881-1883

Library of Congress

Z Paríža do New Yorku ju previezli rozloženú

Dňa 4. júla 1884 bola socha v Paríži slávnostne odovzdaná americkému diplomatickému zástupcovi Levim P. Mortonovi. Pred prepravou cez Atlantik ju museli rozobrať na jednotlivé časti a uložiť do prepravných debien.

Do New Yorku ju previezla francúzska loď Isère, ktorá dorazila 17. júna 1885. Monument však ešte nemohol stáť na svojom mieste, pretože podstavec nebol dokončený. Jeho jednotlivé časti preto zostali určitý čas uskladnené.

Montáž na ostrove sa začala až po dokončení základne. Pracovníci postupne zostavili vnútornú kovovú konštrukciu a upevnili na ňu medené pláty. Práce si vyžadovali žeriavy a špeciálne zdvíhacie zariadenia.

Celý proces vyvrcholil na jeseň 1886. Pamiatkam bola darom francúzskeho ľudu americkému národu. Jeho význam spočíval v pripomenutí slobody a priateľstva oboch krajín.

Odhalenie sprevádzal dážď aj veľké oslavy

Sochu slávnostne odhalili 28. októbra 1886. Do New Yorku prišli politici, vojenskí predstavitelia aj členovia francúzskej delegácie. Prezident Grover Cleveland monument oficiálne prijal v mene Spojených štátov.

Počasie nebolo ideálne. Nad prístavom sa držala hmla a pršalo, napriek tomu sa konali oslavy a námorný sprievod. Na samotnej ceremónii na ostrove sa zúčastnili tisíce hostí, zatiaľ čo ďalší ľudia zaplnili ulice New Yorku.

Bartholdi odhalil sochu stiahnutím francúzskej vlajky, ktorá zakrývala jej tvár. Nasledovali výstrely z lodí, potlesk a prejavy. Večerný ohňostroj museli pre nepriaznivé počasie presunúť na 1. novembra.

Library of Congress

Podľa historických materiálov Kongresovej knižnice USA sa sprievod pri príležitosti odhalenia považuje za prvú newyorskú prehliadku, počas ktorej ľudia hádzali z okien budov do ulíc papierové pásiky. Táto tradícia sa neskôr rozšírila pri oslavách športových víťazstiev a významných udalostí.

V čase odhalenia mala socha medenú farbu. Jej charakteristický zelený odtieň vznikol až postupne, keď meď reagovala s prostredím a na povrchu sa vytvorila ochranná patina.

Z monumentu sa stal symbol prisťahovalcov

Pôvodne mala Socha slobody pripomínať najmä priateľstvo Francúzska a Spojených štátov a republikánske ideály. Jej význam sa však postupne rozšíril.

V roku 1892 otvorili neďaleko ostrova imigračnú stanicu na Ellis Islande. New York sa stal jednou z hlavných vstupných brán do Spojených štátov a cez jeho prístav prichádzali milióny ľudí z Európy aj ďalších častí sveta.

Pre mnohých prisťahovalcov bola socha jedným z prvých výrazných obrazov Ameriky, ktorý videli z paluby lode. Postupne sa začala spájať s nádejou na nový život a možnosťou uniknúť pred chudobou či prenasledovaním.

Významnú úlohu pri tejto premene zohrala báseň The New Colossus americkej poetky Emmy Lazarusovej. Napísala ju v roku 1883 na podporu zbierky na podstavec. V texte opisuje sochu ako „Matku vyhnancov“ a zdôrazňuje jej spojenie s ľuďmi, ktorí hľadajú útočisko a nový začiatok.

Library of Congress

Známe verše „Dajte mi svojich unavených, svojich chudobných“ sa neskôr stali jedným z najcitovanejších literárnych odkazov spojených s monumentom. V roku 1903 boli vybrané časti básne umiestnené na bronzovej tabuli na podstavci.

Podľa Národného parkového úradu USA sa báseň stala jedným z dôvodov, prečo sa Socha slobody v 20. storočí čoraz viac spájala s prisťahovalectvom. Tento význam sa posilnil aj vďaka blízkosti Ellis Islandu.

Pochodeň vymenili, pôvodná je v múzeu

Jednou z najvýraznejších častí monumentu je pochodeň, ktorú ženská postava drží vysoko nad hlavou. Jej svetlo symbolizuje poznanie a slobodu.

Pôvodná pochodeň však už nie je súčasťou sochy. V júli 1916 poškodil monument výbuch muničného skladu na ostrove Black Tom pri pobreží New Jersey. Výbuch súvisel so sabotážou počas prvej svetovej vojny a zasiahol aj okolie newyorského prístavu.

Poškodenie viedlo k uzavretiu prístupu do pochodne. Počas rozsiahlej rekonštrukcie v 80. rokoch 20. storočia sa rozhodlo o jej výmene. Nová pochodeň bola vyrobená podľa pôvodného návrhu a jej plameň pokryli 24-karátovým zlatom.

Library of Congress

Obnova sochy prebiehala v rokoch 1984 až 1986. Odborníci opravili medený povrch, vymenili poškodené časti vnútornej konštrukcie a nahradili korodujúce spojovacie prvky odolnejšími materiálmi. Pôvodnú pochodeň dnes môžu návštevníci vidieť v múzeu na Liberty Islande.

Monument zasiahol aj hurikán Sandy v októbri 2012. Záplavy poškodili infraštruktúru ostrova a návštevnícky areál museli dočasne uzavrieť.

Socha slobody ako jeden zo symbolov Ameriky

Socha slobody je od roku 1924 národnou pamiatkou Spojených štátov. V roku 1984 ju zapísali aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Počas takmer jeden a pol storočia sa zmenil nielen jej vzhľad, ale aj význam, ktorý jej ľudia pripisujú. Z daru Francúzska a pripomienky americkej nezávislosti sa stal symbol nádeje pre prisťahovalcov a obraz slobody známy po celom svete.

Monument zároveň pripomína, že hodnoty, ktoré predstavuje, neboli v americkej spoločnosti vždy samozrejmosťou. Otázky občianskych práv, rovnosti a postavenia menšín zostávali predmetom sporov aj po jeho odhalení.

Dňa 28. októbra 2026 uplynie od slávnostného odhalenia Sochy slobody 140 rokov. Naďalej stojí pri vstupe do newyorského prístavu s pochodňou zdvihnutou nad hladinou. Jej zelený povrch, koruna a tabuľa s dátumom americkej nezávislosti sa stali súčasťou obrazu Spojených štátov, ktorý poznajú ľudia na celom svete.