Izraelský prezident musí urobiť ťažké rozhodnutie: Kto dostane šancu zostaviť vládu?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
JERUZALEM / Izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga čaká po parlamentných voľbách náročné rozhodovanie. Hoci má jeho funkcia prevažne reprezentatívny charakter, po voľbách zohráva kľúčovú úlohu pri výbere kandidáta na premiéra, ktorý dostane poverenie zostaviť novú vládu. Výsledky hlasovania naznačujú tesný súboj medzi pravicovým blokom súčasného premiéra Benjamina Netanjahua a opozičným táborom, ktorý presadzuje zmenu.
Archív (07.10.2026): 3 ROKY OD ÚTOKU NA IZRAEL
Izraelčania vo voľbách nehlasujú priamo za premiéra, ale za politické strany. Po sčítaní hlasov sa mandáty v parlamente rozdelia podľa podielu získaných hlasov a následne sa začína proces zostavovania vlády. Informuje o tom denník The New York Times.
Prezident Jicchak Herzog sa v tejto fáze stretne s predstaviteľmi jednotlivých politických strán a vypočuje si ich odporúčania, koho by mal poveriť zostavením kabinetu. Nemusí pritom automaticky vybrať lídra strany, ktorá získala najviac hlasov. Môže poveriť aj iného politika, ak sa domnieva, že má väčšiu šancu zostaviť koalíciu schopnú získať dôveru parlamentu, teda Knesetu.
Netanjahu sa môže odvolávať na volebný výsledok
Predbežné povolebné odhady naznačujú tesný súboj medzi pravicovou koalíciou vedenou Benjaminom Netanjahuom a opozičným blokom, ktorý zahŕňa aj centristickú stranu Jašar na čele s Gadim Eizenkotom.
Hoci výsledok zostáva neistý, strana Likud vedená Netanjahuom podľa prvých odhadov získala najviac hlasov. Premiér preto môže argumentovať, že práve on by mal dostať príležitosť zostaviť vládu.
Opozičný blok však môže poukazovať na to, či má väčšiu šancu vytvoriť parlamentnú väčšinu a presadiť zmenu vo vedení krajiny.
V minulosti prezident poveril aj lídra druhej najsilnejšej strany
Izraelská história pozná aj prípad, keď prezident poveril zostavením vlády politika, ktorého strana nezískala najviac hlasov. V roku 2009 prezident Šimon Peres vybral Benjamina Netanjahua, hoci jeho pravicový Likud získal menej hlasov než centristická strana Kadima.
Tento príklad ukazuje, že rozhodnutie prezidenta nezávisí výlučne od toho, ktorá strana skončí na prvom mieste. Dôležité je aj to, kto dokáže získať podporu dostatočného počtu poslancov.
Herzog musí zvážiť, čo voliči skutočne rozhodli
Prezident má pri rozhodovaní zachovávať politickú neutralitu. Tentoraz však bude musieť vyhodnotiť, či výsledky volieb vyjadrujú podporu pokračovaniu Netanjahuovej vlády, alebo skôr túžbu väčšiny voličov po zmene.
Rozhodnutie tak môže výrazne ovplyvniť ďalší politický vývoj v Izraeli. Ani víťazstvo v počte hlasov totiž automaticky nezaručuje, že sa strane podarí zostaviť vládu.