Matúš Šutaj Eštok v Politika 24: Ľuďom treba vysvetliť, čo by znamenala neutralita Slovenska

BRATISLAVA / Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii Politika 24 reagoval na otázky týkajúce sa zahraničnopolitickej orientácie Slovenska a možnej neutralite. Zdôraznil, že prioritou vlády je vyvážený prístup ku všetkým svetovým stranám a zabezpečenie sociálneho štandardu obyvateľstva

Vyvážená zahraničná politika a miesto Slovenska v Európe

Šutaj Eštok potvrdil, že traja najvyšší ústavní činitelia – prezident, predseda Národnej rady a predseda vlády – napĺňajú memorandum a programové vyhlásenie vlády o orientácii slovenskej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany. Zdôraznil, že kľúčový ekonomický priestor Slovenska je Európska únia, v ktorej chce mať krajina suverénny hlas.

"Náš životný ekonomický priestor je Európska únia, v nej musíme mať suverénny hlas," povedal minister a dodal, že sa musíme ozvať, ak napríklad Green Deal škodí našej ekonomike alebo ak sa navrhujú opatrenia, ktoré by Slovensko pripravili o právo veta. Zároveň privítal snahu o otváranie ďalších zahraničných trhov, pretože je to v prospech Slovenska.

Prečítajte si tiež

"Byť matkou je to najviac, čo vie žena urobiť." Matúš Šutaj Eštok vysvetlil svoj kontroverzný výrok

​

Bezpečnostný dáždnik a investície do obrany

Minister vnútra pripomenul, že bezpečnostným dáždnikom Slovenska je Severoatlantická aliancia. Súčasnú situáciu vo svete, s vojenskými konfliktmi na Ukrajine a Blízkom východe, označil za mimoriadne vážnu a nebezpečnú z hľadiska možnej eskalácie na celosvetovú úroveň.

V súvislosti s debatou o navyšovaní výdavkov na obranu Šutaj Eštok zdôraznil, že Hlas má jasný názor. "Severoatlantická aliancia vznikla ako obranné spoločenstvo, nie ako útočné spoločenstvo," uviedol. Dodal, že investície do obrany sú potrebné, najmä do vnútornej bezpečnosti, ako je rekonštrukcia mostov, budovanie nemocníc a zabezpečenie civilnej ochrany. Upozornil, že v súčasnosti je len 4% krytov civilnej ochrany v použiteľnom stave.

Neutralita a sociálny štandard

Šutaj Eštok reagoval aj na tému neutrality Slovenska, ktorú otvorili niektorí koaliční partneri. Poukázal na prieskum agentúry AKO pre JOJ24, podľa ktorého 50,6% ľudí nesúhlasí s tým, aby bolo Slovensko neutrálnou krajinou.

Prieskum odhalil zaujímavé rozdiely v názoroch voličov jednotlivých strán na otázku vystúpenia Slovenska z NATO. Podľa zistení, až 58 % voličov strany Smer-SD by chcelo vystúpiť z aliancie. Ešte výraznejší je tento názor medzi voličmi SNS, kde s vystúpením súhlasí až 67 % opýtaných. Najväčšiu podporu má myšlienka vystúpenia z NATO u voličov strany Republika, kde sa pre ňu vyjadrilo až 70 % respondentov.

Matúš Šutaj Eštok poukázal na to, že voličom by sa malo jasne vysvetliť, čo by pre Slovensko znamenalo, keby nebolo súčasťou NATO.

Prečítajte si tiež

Exkluzívny prieskum AKO pre JOJ24: Súhlasíte či nesúhlasíte, aby bolo Slovensko neutrálna krajina?

​

Neutralita by Slovensko stála miliardy

Politik zároveň poukázal na to, že neutralita neznamená nulové investície do obrany, práve naopak. Spomenul príklad krajín, ktoré sú neutrálne a napriek tomu vynakladajú na obranu nemalé finančné prostriedky. Podľa jeho slov by si udržanie neutrality Slovenska vyžadovalo investície v objeme 6 až 7 percent HDP, čo predstavuje približne 10 miliárd eur jednorazovo, plus ďalšie priebežné náklady.

"Ľuďom by sme zrazu povedali, že nebudete mať trináste dôchodky, nebudete mať materské, nebudete mať rodičovské, nebudete mať príspevky pri ľuďoch, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí," upozornil na možné dopady na štátny rozpočet a sociálne istoty občanov.

Zdôraznil, že Hlas má voči úvahám o vystúpení z EÚ aj NATO jasnú červenú čiaru. Zároveň dodal, že aj neutrálne krajiny investujú do obrany, často podstatne viac. Minister zároveň garantoval, že ako sociálny demokrat nikdy nedopustí, aby konsolidácia verejných financií alebo navyšovanie výdavkov na obranu išlo na úkor sociálneho štandardu ľudí na Slovensku. "Nebudem súhlasiť, aby konsolidácia alebo nedajbože navyšovanie výdavkov na obranu bolo na úkor sociálneho štandardu ľudí žijúcich na Slovensku," uzavrel Šutaj Eštok.

​