Slovenský parlament chce uzákoniť Hlinkove zásluhy o SR

Slovenský parlament, teda minimálne jeho koaličná časť s podporou opozičných kresťanských demokratov, chce zákonom uznať zásluhy katolického kňaza a hlavného predstaviteľa medzivojnového hnutia za slovenskú autonómiu Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť.

Slovenský parlament, teda minimálne jeho koaličná časť s podporou opozičných kresťanských demokratov, chce zákonom uznať zásluhy katolíckeho kňaza a hlavného predstaviteľa medzivojnového hnutia za slovenskú autonómiu Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť.

Predlohu, ktorú pripravila vládna Slovenská národná strana (SNS), dnes snemovňa posunula do záverečného štádia; definitívne by mal byť zákon schválený na nasledujúcej schôdzi parlamentu.

Kňaz a neskôr jeden z najvýznamnejších slovenských politikov Andrej Hlinka už za Rakúska-Uhorska vystupoval proti maďarizácii, bol i väznený. Podporil vznik Československa, v medzivojnovom období bol hlavnou postavou slovenského autonomistického hnutia. Zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vyhlásením autonómie Slovenska a vznikom Slovenského štátu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom.

Podobne ako svojho času v Česku v prípade Eduarda Beneša, SNS chce zákonom stanoviť, že sa Hlinka zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku, a tiež mu prideliť čestný titul "Otec národa". Strana však upustila od návrhu, aby poškodzovanie Hlinkovho dobrého mena bolo trestné.

"Otec Andrej Hlinka skutočne urobil pre slovenský národ toľko, čo sme neurobili my všetci, ktorí sme tu... Pokiaľ niekto z poslancov a poslankýň nebude hlasovať pre tento zákon, bude to jeho hanba," uviedol pred hlasovaním predseda SNS Ján Slota. "Našou psou povinnosťou je, aby sme my, ktorí sa cítime byť Slovákmi... vždy s úctou vzhliadali k všetkým (Hlinkovým) sochám a bustám, ktoré by mali vyrásť po celom Slovensku," dodal.

Podľa poslanca opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimíra Palka, ktorý bol jedným z predkladateľov podobného návrhu zákona z dielne KDH, je Hlinka zjednocujúcou osobnosťou, preverenou dejinami a "nie je majetkom žiadnej strany."

V rozprave bol Hlinka označovaný za "velikána slovenských dejín."

"Hlinka videl naplnenie budúcnosti Slovákov v naplnení práva na sebaurčenie vo vlastnom, slovenskom štáte," tvrdila Slotova zástupkyňa Anna Belousovová.

Návrh SNS podporilo 91 poslancov, teda okrem koalície i niektorí poslanci opozície, vrátane všetkých zákonodarcov za KDH, ktorých vlastný návrh zákona o Hlinkovi naopak nepostúpil do ďalšieho čítania.

Podľa predsedu najsilnejšieho opozičného zoskupenia Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratické strany (SDKU-DS) Eduarda Kukana by bolo vhodnejšie vyjadriť úctu k Hlinkovi inak, napríklad pomenovaním ulíc.

"Považujem Hlinku za pozitívnú osobnosť slovenských dejín. Nepáči sa mi však samotná myšlienka zákonom uctievať ľudí, ktorí sa zaslúžili o Slovenskú republiku," povedal ČTK.

Predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky pre ČTK povedal, že zákon o Hlinkovi nie je potrebný. "V roku 2007 by sme sa mali venovať iným otázkam," podotkol.

V návrhu SNS sa tiež odsudzuje černovská tragédia; v Hlinkovej rodnej obci Černová pri Ružomberku v októbri 1907 zastrelili policajti 15 ľudí po tom, čo úrady nepovolili, aby miestny kostol vysvetlil Hlinka, pred tým odsúdený za údajnú urážku maďarského národa vo volebnom boji.

Slovenský parlament už v minulosti prijal podobný zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika.