Pod Pekingom žije Potkaní národ. Kryty zo studenej vojny obývajú statísice ľudí

PEKING / Pod čínskym hlavným mestom Peking žijú státisíce mladých ľudí, ktorí si do mesta prišli splniť svoje sny. Bývajú v malých miestnostiach vybudovaných v podzemných krytoch z dôb vlády Mao Ce-tunga. Hovoria im Potkaní národ, im to však nevadí. Inú možnosť totiž nemajú.

Je to svet bez slnka a čerstvého vzduchu. Obyvatelia sa prebúdzajú vo svojich temných komôrkach a v dlhých radoch čakajú pred spoločnými kúpeľňami.

Za pár drobných si môžu dopriať päťminútovú sprchu. Potom si zaviažu kravatu a stúpajú po dlhých schodoch. Na konci chodby, keď otvoria dvere, ich oslepí ostré slnko a počujú hluk veľkomesta.

Milión ľudí

Pod Pekingom v súčasnosti žije asi milión ľudí, píše portál iDnes.cz. Hovoria im Potkaní národ, nejde o žiadnych otrhancov. Sú to mladí ľudia, najčastejšie dvadsiatnici, ktorí sa do čínskej metropoly vydali za svojim snom.

Katakomby vznikali v roku 1969:

reprofoto: http://projects.aljazeera.com

Umelci, biznismani, herečky

Susedmi sú ambiciózny umelec, začínajúci biznisman, či cieľavedomá herečka. Nájdu sa tu ale aj manželské páry okolo päťdesiatky, ktoré si iné bývanie nemôžu dovoliť.

Mnohí majú za sebou dramatické životné príbehy. Jedným z nich je 27-ročný Wej Kchuan, bývalý kriminálnik. Momentálne sa živí ako poisťovací agent.

Život v podzemí mu nevadí. "Darí sa mi, lebo mám strach, že budem chudobný," prezradil reportérom televízie al-Džazíra. Jeho izba má 28 metrov štvorcových. Žije v nej s ďalšími deviatimi nájomníkmi. Stiesnené podmienky ho podľa vlastných slov motivujú.

Keď si našetrí dostatok peňazí, plánuje život v "hornom svete". Opustí tak prostredie, ktoré mu pomohlo odštartovať jeho kariéru.

Wej Kchuan je bývalý kriminálnik. Momentálne sa živí ako poisťovací agent:

reprofoto: http://projects.aljazeera.com

Podzemné priestory pod Pekingom vznikli v rokoch, kedy sa vyhrotili ideologické nezhody medzi komunistickým režimom Mao Ce-tunga a Sovietskym zväzom.

Zo studenej vojny

V roku 1969 sa obe krajiny stretli v niekoľkých bitkách pri rieke Amur. Mao v strachu zo sovietskych náletov nariadil vybudovať podzemné tunely pod veľkými čínskymi mestami.

Na ich stavbu nasadili 300 tisíc ľudí, ktorí v priebehu niekoľkých mesiacov vyhĺbili viac ako dvadsaťtisíc krytov. Najväčšie sa nachádzali v čínskej metropole.

Podzemné mesto vyzerá ako protibombový kryt:

reprofoto: http://projects.aljazeera.com

Po smrti Mao Ce-tunga totalitný komunizmus nahradil ekonomický pragmatizmus Teng Siao-pchinga a z podzemných krytov sa so súhlasom ministerstva obrany stal nástroj zisku. 

Podľa dobových prameňov sa mohol Peking v 80. rokoch chváliť asi ôsmimi stovkami podzemných hotelov, obchodov a kinosál. O dekádu neskôr sa v podzemných priestoroch začali budovať nízkonákladové byty.

Chlapec sedí vo svojej malej izbe a hrá sa na počítači:

reprofoto: http://creativetimereports.org

Pozrite si priložené video:

Prečítajte si tiež

Kroky, hlasy i energia mŕtvych. V bratislavskom bunkri straší