Austrália pod vodou? Stúpajúca hladina morí tam ohrozí státisíce obyvateľov

CANBERRA / Austrálska vláda sa snaží znižovať mieru uhlíkovej stopy vytváraním zelenších energetických projektov. Aj napriek tomu je ale ohrozené živobytie a majetok 1.5 milióna Austrálčanov.

Stúpajúce hladiny svetových oceánov ohrozujú v posledných desaťročiach milióny ľudí po celom svete. Výnimkou nie je ani Austrália, ktorej obyvatelia pobrežných oblastí budú čoskoro čeliť existenčnej kríze.

Stúpajúce hladiny morí a s tým súvisiace záplavy do roku 2050 ohrozia približne 1.5 milióna Austrálčanov. „Žijeme klimatickú zmenu už teraz. Už nejde len o nejakú predpoveď, je to realita a je už bohužiaľ neskoro na to, aby sme sa tomu vyhli,“ skonštatoval Chris Bowen, minister pre zmenu klímy a energetiku Austrálie. Tamojšie úrady okrem zvyšovania hladiny upozorňujú okrem vyšších hladín morí aj na častejší výskyt hurikánov, lesných požiarov či extrémneho sucha.

Miliardové škody

Austrália patrí medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v prepočte na počet obyvateľov. Aj preto tamojšie úrady prišli s ambicióznym plánom znížiť emisie o 62 percent. Podobné plány mala krajina už v minulosti, no nedarilo sa jej ich plniť. Dôvodom bolo najmä pokračovanie nadmerného používania fosílnych palív. „Čím dlhšie budeme odďaľovať rapídne škrty vo využívaní fosílnych palív, tým ťažšia bude ochrana komunít pred vlnami horúčav, záplav a požiarov,“ vyhlásila Amanda McKenzie z austrálskej Klimatickej rady.

Zvyšovanie teploty a hladín morí bude mať vplyv najmä na obyvateľov pobrežných oblastí. Predpokladá sa, že s tým súvisiace škody na majetku dosiahnu približne 611 miliárd austrálskych dolárov (406 amerických dolárov). Vyššia teplota v mestách, ako Sydney či Melbourne spôsobí nárast počtu úmrtí na vyčerpanie a dehydratáciu o približne 400 percent.

Ekologicky náročné projekty

Súčasná austrálska vláda sa od svojho nástupu snažila o znižovanie uhlíkovej stopy a zavádzanie projektov zelenej energie. Napriek tomu je pod paľbou kritiky, keďže naďalej schvaľuje industriálne projekty, ktoré sú postavené na spracovaní fosílnych palív.

Chris Bowen, austrálsky minister pre zmenu klímy a energetiku

TASR/AP

​Príkladom je projekt North West Shelf, ktorý má v blízkosti austrálskeho pobrežia ťažiť a spracovávať tamojšie ložiská zemného plynu. Ročne by ho mali vyťažiť viac ako 10 miliónov ton. Tento krok sa nestretol s pochopením u ekológov, ale aj u pôvodného austrálskeho obyvateľstva. „Prechod na zelenú energiu je komplexným projektom plným výziev. Zemný plyn by mal ostať potrebnou zálohou a mal by byť aj do budúcna súčasťou nášho energetického mixu,“ tvrdí Bowen.

Celosvetový problém

Podľa údajov Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) stúpla hladina morí a oceánov v priemere o 21 až 24 centimetrov od roku 1880. Negatívnym javom je, že trend stúpania hladín morí má stúpajúcu tendenciu. Z hladiny 1.4 milimetra ročne v priebehu dvadsiateho storočia vzrástol priemer na 3.6 milimetra v rokoch 2006 až 2015. Tento trend je najviac badateľný na severoamerickom pobreží, dôvodom je erózia a ťažba fosílnych palív.

Vzostup morských hladín nepostupuje všade rovnakým tempom. Dôvodom je rôzna intenzita vetra a morských prúdov v jednotlivých oblastiach, ako aj teplota morí.